BRATISLAVA. Návrh novely zákona o štátnom jazyku z dielne poslancov z klubu Sloboda a Solidarita (SaS) ukončil v pondelok rokovanie parlamentu.
SaS chce zo zákona vypustiť prednosť slovenčiny pred ostatnými jazykmi. V pléne sa v závere piateho rokovacieho dňa k návrhu rozpútala diskusia.
Nezhody v koalícii
Kým niektorí poslanci Mosta-Híd podľa predsedu poslaneckého klubu Tibora Bastrnáka návrh v prvom čítaní podporia, koaličný partner Slovenská národná strana (SNS) je zásadne proti.
Bugár podporí obmedzenie financovania politických strán Čítajte „Návrh je úplne zlý, je to čistá provokácia. Sme na Slovensku a rozprávame sa o štátnom slovenskom jazyku na území Slovenskej republiky. Keby ste tento návrh predložili napríklad v Maďarsku, ľudia by vás ani nepustili do parlamentu," povedal predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Doplnil ho stranícky kolega Jaroslav Paška, podľa ktorého sa SaS snaží „rozbiť dobrú atmosféru medzi Slovákmi a Maďarmi na Slovensku."
Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár predkladateľov obvinil, že týmto návrhom vrážajú klin do koalície.
SaS chce vymazať dedičstvo mečiarizmu
Jeden z predkladateľov Ondrej Dostál tvrdí, že spor okolo novely ukazuje stret dvoch úplne rozličných pohľadov.
Tým prvým je dôvera v ľudskú slobodu, zdravý rozum a rešpekt k menšinám. Na druhej strane to sú nacionalistické inštinkty a predsudky.
„Celý tento zákon je dedičstvom mečiarizmu. Vtedy vládli v našej krajiny Slota, Mečiar a Lupták. Presadili zákon, ktorý realizoval nacionalistickú tézu - na slovensku po slovensky. Dokonca zakázali používanie jazyka národnostných menšín v úradnom styku," vysvetlil v pléne Dostál.
Jazyk menšín v dokumentoch aj na verejnosti
Poslanci SaS navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku.
Poukazy len na šport? Štát zaťaží zamestnávateľov aj rodičov, varuje opozícia Čítajte Do zákona chcú naopak doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel.
Cieľom novely je tiež zmeniť ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie v školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne.
Rozsah dokumentácie, ktorá sa bude musieť naďalej viesť aj v štátnom jazyku, bude podľa ich slov navrhovať ministerstvo školstva.
Schôdza pokračuje v utorok od 9:00. V poradí šiesty rokovací deň bude patriť voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.
Keďže plénum vo štvrtok 20. júna v tajnom hlasovaní vo štvrtej voľbe zvolilo iba jedného kandidáta na ústavného sudcu, Radoslava Procházku, v utorok popoludní sa uskutoční opakovaná voľba.
