BRATISLAVA. Slovensko v osobe novej prezidentky Zuzany Čaputovej potvrdilo jasný príklon k transatlantickým štruktúram a budovaniu európskej bezpečnosti.
Uviedol to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg po prijatí Čaputovej v bruselskom sídle NATO.
Pilier bezpečnosti
Stoltenberg ocenil, že nová slovenská prezidentka len desať dní po svojej inaugurácii uskutočnila oficiálnu návštevu hlavného sídla Severoatlantickej aliancie.
Priznal, že ho potešilo, keď Čaputová vo svojom príhovore označila NATO za hlavný pilier bezpečnosti Slovenska.
Počas svojho vystúpenia pred novinármi ocenil aj doterajšie 15-ročné úspešné pôsobenie Slovenska v štruktúrach Aliancie, účasť slovenských vojakov na zahraničných operáciách.
Šéf aliancie ocenil aj pomoc pri posilňovaní bezpečnosti východného krídla NATO prostredníctvom slovenskej jednotky v Lotyšsku a tiež postupné zvyšovanie výdavkov na obranu.
Slovensko podľa Stoltenberga patrí medzi spojencov, ktorí najviac plnia svoje rozpočtové záväzky v tejto oblasti.
Loading
...Plnenie záväzkov
"Už 15 rokov máme najlepšie bezpečnostné záruky," opísala situáciu Čaputová po skončení svojej prvej oficiálnej návštevy v sídle NATO.
Pripomenula, že tieto záruky chránia hodnoty, ktorým aj ona verí a ktoré chce ako prezidentka chrániť - právny štát, ochrana slobody, demokracie a ľudských práv.
Dodala, že čo sa týka jej priorít vo veci agendy NATO, v čase rastúcich dezinformácií je dôležité, aby politici vo verejnom priestore konali pokojne a vecne a zodpovedne si plnili svoje záväzky.
"Slovensko si uvedomuje záväzky, ktoré deklarovalo. Pokiaľ ide o dve percentá HDP z rozpočtu, ten záväzok sa nám podarí splniť o dva roky skôr, takže v roku 2022 by sme mali túto hranicu dosiahnuť," uviedla Čaputová a vyjadrila nádej, že tieto prostriedky budú investované transparentne.
Bezpečnosť v Európe
Stoltenberg a Čaputová sa počas svojho stretnutia rozprávali aj o bezpečnostnej situácii v Európe, o zmluve o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF), ako aj o vzťahoch NATO s Ruskom a Ukrajinou.
Prezidentka pri tejto príležitosti vyjadrila ľútosť, že súčasné vzťahy Aliancie s Ruskom sú "zmrazené", a dodala, že sa treba usilovať o dialóg, avšak pri dodržiavaní medzinárodného práva a princípov právneho štátu.
"Budem sa snažiť pokračovať v našej podpore Ukrajiny. Každá krajina má právo sa slobodne a suverénne rozhodnúť, kam chce patriť - aj do EÚ a do NATO," skonštatovala Čaputová.
Viacero kandidátov
Na post zástupcu šéfa NATO je podľa Stoltenberga viacero kandidátov. Súčasná zástupkyňa Rose Gottemoellerová ukončí svoje pôsobenie vo funkcii na jeseň.
Proces, v ktorom Severoatlantická rada (NAC) určí jej nástupcu podľa šéfa NATO už prebieha.
Stoltenberg na otázku slovenských médií, ako vníma informácie, že o funkciu po Gottemoellerovej by sa mal uchádzať aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, uviedol, že v tomto štádiu nemôže komentovať žiadne mená a kandidátov.
"Máme viacero kandidátov. Poznám Miroslava Lajčáka z viacerých príležitostí, sedíme spolu v Severoatlantickej rade a na ministerských stretnutiach. Ale bolo by nevhodné začať hovoriť o konkrétnych kandidátoch. Bude to proces založený na zásluhách a ja vo vhodný čas oznámim naše rozhodnutie," povedal šéf NATO.
Čaputová priznala, že zachytila túto informáciu z médií a nevie viac podrobností.
"V každom prípade si pána Lajčáka vážim a myslím si, že by to bola česť, ak by slovenský diplomat zastával jednu z vysokých pozícií v takýchto inštitúciách," povedala pred novinármi.
Američanka Rose Gottemoellerová sa v októbri 2016 stala prvou ženou vo funkcii zástupkyne generálneho tajomníka NATO.
Jej predchodcom na poste druhého najvýznamnejšieho civilného predstaviteľa Aliancie bol tiež Američan Alexander Vershbow.
Európa ako spoločný priestor
Prezidentka sa v Bruseli stretla aj s predsedom eurokomisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Čaputová povedala, že jej veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo sebavedomým, zodpovedným a konštruktívnym členom Európskej únie.
Na tlačovke pripomenula slová zo svojho inauguračného prejavu, podľa ktorých EÚ vníma ako spoločný hodnotový priestor.
"Myslím si, že budúcnosť Slovenskej republiky je v jednotnej a silnej Európskej únii," povedala a dodala, že jej veľmi záleží na tom, aby Slovensko bolo "sebavedomým, zodpovedným a konštruktívnym členom" EÚ, k čomu podľa nej patrí aj spoluzodpovednosť za budúcnosť Únie.
Dnešné Slovensko prezidentka vníma ako výsledok úspešnej integrácie.
Čaputová pripomenula svoje priority: spravodlivosť a vymožiteľnosť práva, environmentálne výzvy vrátane klimatických zmien a sociálnu spravodlivosť.
"Myslím si, že tieto témy nie sú čisto národné, ale každá z nich má určité spoločné európske riešenia, na ktorých by sme mali spolupracovať," dodala.
Emisie aj V4
Prezidentka podľa svojich slov takisto víta cieľ uhlíkovej neutrality, ku ktorému sa Slovenská repoblika minulý týždeň prihlásila.
Prezidentka s predsedom eurokomisie hovorila aj o situácii vo Vyšehradskej štvorke (V4). Vzťahy s krajinami V4 sú pre Slovensko podľa Čaputovej veľmi dôležité.
Prezidentka v tejto súvislosti vyjadrila želanie, aby "V4 prispievala k spoločným riešeniam a nebola vnímaná ako zdroj problémov".
Juncker Čaputovej zablahoželal k víťazstvu v marcových prezidentských voľbách.
"Je to víťazstvo pre ňu osobne, ale aj pre Slovensko a celú Európu," povedal a dodal, že Slováci mali možnosť si vybrať medzi proeurópskymi kandidátmi.
Pochvala od Junckera
Juncker pripomenul, že Slovensko je členskou krajinou Únie už 15 rokov. Slovensko podľa Junckera muselo uplatniť zložité reformy, výrazne pozmeniť svoju spoločnosť a ekonomiku a od svojho pristúpenia veľa získalo.
V tejto súvislosti spomenul zvýšenie HDP na obyvateľa, ekonomický rast a úroveň nezamestnanosti.
"Tento úspech je okrem iného aj výsledkom príspevkov z európskych štrukturálnych fondov, ktoré Slovensko prijalo," uviedol Junker.
Zároveň vyjadril hrdosť na pokrok, ktorý Slovensko urobilo, a pripomenul aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2016, počas ktorého bolo prijaté Bratislavské vyhlásenie.
Juncker je podľa svojich slov taktiež "veľmi rád, že sídlo Európskeho orgánu práce bude v Bratislave".
"Dôležitým argumentom je tiež boj proti korupcii a práva pre všetkých", ktoré boli podľa jeho slov dôležité témy predvolebnej kampane Čaputovej.
Prezidentka Čaputová pred návštevou sídla NATO absolvovala prijatie u belgického kráľa Filipa.
