BRATISLAVA. Poslanecký asistent Filip Rybanič, ktorý si prezeral bankové účty exministra vnútra Roberta Kaliňáka, by nemal ísť do väzenia ani podľa krajského súdu.
Ten v utorok rozhodoval o Rybaničovom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré padlo v septembri minulého roka. Okresný súd Bratislava V ho vtedy odsúdil na tri roky s päťročnou podmienkou. Zároveň mu nariadil povinnosť ospravedlniť sa Kaliňákovi.
Krajský súd v Bratislave pôvodný verdikt v utorok zrušil. Rybaničovi nariadil podmienečný trest na tri roky s probačným dohľadom na skúšobnú dobu jeden rok. Zároveň mu nariadil vypracovať 30-stranovú písomnú analýzu toho, v čom podľa neho spočíva bankové tajomstvo.
Súčasťou trestu je aj trojročný zákaz vykonávania takej práce, ktorej súčasťou je dodržiavanie bankového tajomstva.
Ospravedlniť Kaliňákovi sa však Rybanič nemusí nemusí. Senát to odôvodnil tým, že v tomto prípade je druhou stranou aj tak banka, ktorá aj podávala trestné oznámenie.
Z Rybaniča je miestny poslanec. Ak mu trest potvrdia, nepomôže mu to Čítajte Rybaniča na súde sprevádzal poslanec SaS Jozef Rajtár, ktorému robil asistenta, ale aj ďalší poslanec SaS, Alojz Baránik.
Keďže prokurátor sa po minuloročnom verdikte ani neodvolal, Rybanič si pred utorkovým pojednávaním veril a novinárom rozprával, že očakáva oslobodenie.
Senát krajského súdu, ktorému predsedal sudca Peter Šamko, dal jeho výhradám čiastočne zapravdu. Pri čítaní rozhodnutia skritizoval políciu, ktorá po prvotnom zatknutí podľa dôkazov prinútila Rybaniča priznať sa pod nátlakom. Vypočúvala ho v pozícii obvineného hneď od začiatku, hoci najskôr mal byť len svedkom. Zároveň ho tlačila do výpovede ešte v noci po zadržaní v banke. Súd preto túto jeho výpoveď na polícii zo spisu úplne vylúčil.
Kauza B.A.Haus
- Robert Kaliňák odkúpil od Ladislava Bašternáka 17-percentný podiel vo firme B.A. Haus za 430-tisíc eur (hoci firma má majetky s oveľa vyššou hodnotou),
- dostal sa k firme s pohľadávkou, ktorú mu mala spoločnosť splácať,
- neskôr tak Kaliňákovi prišli na účet od spoločnosti B.A. Haus tri platby vo výške 140- tis., 50-tis. a 70-tis. eur,
- obchod vyšiel najavo až po tom, čo Filip Rybanič vyniesol údaje z banky, dovtedy Kaliňák obchodovanie s Bašternákom odmietal,
- nejasné zostali aj detaily obchodu - koľko vlastne Bašternák spoločnosti požičal a kedy, prípadne podľa čoho určili cenu Kaliňákovho podielu vo firme,
- nevysvetlené ostali aj pohľadávky firmy - podľa účtovných výkazov B.A. Haus žiadne dlhy voči akcionárom v danom čase nemala.
Na druhej strane Šamko zdôraznil, že Rybanič skutok spáchal, čo je jednoznačné z iných dôkazov.
"Ako dôkazy možno použiť mobilné telefóny či veci zadržané pri prehliadke auta," zhrnul sudca Šamko.
Poslanecký asistent si totiž na mobil fotil pohyby na účtoch a údaje, ktoré mal z banky, sa našli aj pri neskoršej policajnej prehliadke jeho auta.
Samotný Rybanič po skončení pojednávania vyzdvihol najmä to, že súd priznal pochybenia polície.
"Označil moju výpoveď, ktorú som absolvoval o jedenástej v noci za nezákonnú. Na to sme dlho čakali a tlačili sme na to," povedal Rybanič. Naopak, mrzí ho vraj to, že pre súd bola najdôležitejšia v prípade ochrana bankového tajomstva.
"Mám na to iný názor. Najdôležitejšie pravidlo, ktoré sa týka bánk, je podľa mňa ochrana pred praním špinavých peňazí," dodal Rybanič.
Rajtár zas vyhlásil, že banka mala nahlasovať podozrivé transakcie nielen Kaliňáka, ale aj podnikateľa Ladislava Bašternáka a ďalších, čo však nerobila.
Nie je whistleblowerom
Rybaničov obhajca Marek Para súdu pôvodne navrhoval úplné oslobodenie poslaneckého asistenta. Ako alternatívu žiadal, aby sa obrátil na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu, pričom poukazoval práve aj na chybný postup polície.
Poslanec SaS Rajtár od začiatku kauzy tvrdil, že by nemal byť potrestaný, keďže je whistleblowerom. Súd mu v utorok povedal opak.
Podľa Šamka totiž Rybanič nie je whistleblowerom podľa zákonov na Slovensku ani podľa predpisov Európskej únie.
"Nahlasovanie protispoločenskej činnosti sa podľa definície týka priamo činnosti zamestnávateľa daného whistleblowera. Nejde o dianie dokázané protiprávne a tiež nie u niekoho, kto nie je jeho zamestnávateľom," zdôraznil Šamko pri čítaní verdiktu.
Rybanič: Mám isté obavy, či nepôjdem do väzenia Čítajte Naopak, v Rybaničovom prípade šlo podľa súdu o cielené zneužitie prístupových údajov banky do účtu politika. Rybanič sa zároveň dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Navyše, k účtom, do ktorých sa dostal, bežne nemal prístup.
"Zamestnanec alebo whistleblower si nevyberá a nehľadá možnosť, ako sa dostať k niektorým údajom, aby dokázal protiprávnu činnosť," zdôraznil Šamko, ktorý uviedol aj viacero podobných príkladov zo zahraničia.
Navyše, klasickí whistlebloweri by sa mali podozrivú vec najprv snažiť riešiť interne, teda Rybanič mal podozrivé skutočnosti oznámiť vedeniu banky a až následne sa mal obrátiť na políciu či prokuratúru a pokúsiť sa taktie riešiť podozrenia z nezákonnej činnosti. Obrátiť sa teda priamo na médiá podľa súdu nebola správna cesta.
Ak by podľa Šamka súd v tomto prípade uznal Rybaniča za whistleblowera, za toho by sa podľa neho mohol považovať aj počítačový hacker.
Súd taktiež vylúčil, že by súd v Luxemburgu mohol dospieť k niečomu inému a zdôraznil, že ide o otázku vnútroštátnych súdov.
O miesto poslanca príde
Rybanič je od novembra miestnym poslancom v bratislavskej Rači. Hoci len podmienečný trest ho však zrejme pripraví o mandát. Verdikt je právoplatný, hoci asistent zatiaľ nevylúčil podanie mimoriadneho opravného prostriedku.
Rybanič však naďalej ostáva asistentom Rajtára.
Vlády Smer, v ktorom pôsobí aj Kaliňák, v reakcii na verdikt súdu vyhlásil, že Rybanič by sa mal Kaliňákovi aj tak ospravedlniť, aj ked mu to súd neuložil ako povinnosť. V stanovisku tiež skonštatoval, že Rajtár použil Rybaniča ako rohožku.
"Zbabelo sa schoval za svoju poslaneckú imunitu a mladého neskúseného chlapca nechal utopiť," napísal Smer.
Účty Kaliňáka a exminitra financií Jána Počiatka si prezeral pred troma rokmi ako zamestnanec Tatra Banky.
Takisto nahliadol do účtov podnikateľov Ladislava Bašternáka a Mariana Kočnera z mafiánskych zoznamov.
Následne sa v médiách objavili informácie, že na Kaliňákov účet poslala 260-tisíc eur firma B. A. Haus, v ktorej do októbra 2013 pôsobil dnes už odsúdený podnikateľ Ladislav Bašternák.
Práve nahliadnutie do bankových účtov potvrdilo, že Kaliňák s Bašternákom obchodoval, hoci to exminister dovtedy opakovane popieral.
Za porušenie bankového tajomstva mu pôvodne hrozil trest na tri až osem rokov.
