BRATISLAVA. Posunutie účinnosti novely školského zákona, zníženie kvalifikačných predpokladov pre tých, ktorí budú deti vzdelávať v domácom prostredí či to, že predprimárne vzdelávanie nebude súčasťou plnenia povinnej školskej dochádzky.
Aj tieto pozmeňujúce návrhy k novele zákona o výchove a vzdelávaní odobrili členovia Výboru Národnej rady (NR) pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na utorkovom zasadnutí.
Novela prinesie zmeny
Jednou zo zmien, ktorú členovia školského parlamentného výboru odsúhlasili, je posunutie účinnosti zákona z 1. septembra 2020.
Politická aktivita podľa Lubyovej na školy nepatrí, avizuje kroky na jej zabránenie Čítajte Po novom by malo povinné predprimárne vzdelávanie od piatich rokov začať platiť od 1. januára 2021.
Ako uviedol predseda školského výboru a zároveň jeden z predkladateľov novely školského zákona Ľubomír Petrák (Smer), dôvodom je najmä dobudovanie potrebných kapacít v materských školách a zabezpečenie dostatku personálu.
Ďalšou zmenou je napríklad zníženie kvalifikačných predpokladov pre ľudí, ktorí budú deti vzdelávať v domácom prostredí.
Z pôvodne navrhovaného vysokoškolského pedagogického vzdelávania by sa malo zmeniť na stredoškolské s maturitou.
Predkladateľka novely zákona a podpredsedníčka školského výboru Eva Smolíková (SNS) uviedla, že pozmeňujúcim návrhom sa určili napríklad aj presné počty detí, ktoré môžu byť v triedach.
Remišová s filozofiou novely nesúhlasí
Poslanci Veronika Remišová a Branislav Gröhling (SaS) uviedli, že si myslia, že novelu školského zákona malo predložiť ministerstvo školstva a nie poslanci.
Remišová zdôraznila, že nesúhlasí s celkovou filozofiou zákona.
Víta však niektoré zjemnenia návrhu zákona, napríklad že vypadla pokuta za neprihlásenie dieťaťa na povinné predprimárne vzdelávanie.
Gröhling si myslí, že pozmeňujúcich návrhov do stredy (26. 6.), keď sa bude o novele školského zákona rokovať, ešte pribudne.
Podľa neho však nie je doriešené napríklad financovanie.
Financovanie škôl
Zdenko Krajčír zo sekcie rezortných činností Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že argumentácia, ktorá v utorok odznela na školskom parlamentom výbore, ZMOS nepresvedčila, že by mali odstúpiť od svojho pôvodného stanoviska.
"Pri plnení povinného predprimárneho vzdelávania zastávame názor, že by mal byť rovnaký mechanizmus, ako je financovanie pri vzdelávaní žiakov v základných školách. Teda mal byť štátom vypočítaný normatív na päťročné dieťa v materskej škole," uviedol Krajčír.
Petrák poukázal na to, že predkladatelia zákona sa snažili v maximálnej možnej miere čo najviac vyhovieť všetkým zúčastneným stranám, s ktorými rokovali.
Odpisy z registra trestov
Remišová poukázala aj na "prílepky", ktoré koaliční poslanci k novele školského zákona predložili ako pozmeňujúce návrhy.
Ide napríklad o zakázanie politickej činnosti na školách či odpisy z registra trestov pre všetkých pedagógov.
Koalícia v novele zákona o výchove a vzdelávaní navrhuje, aby predprimárne vzdelávanie v materských školách bolo pre päťročné deti povinné.
Pôvodnou právnou úpravou sa mala predĺžiť povinná školská dochádzka zo súčasných desať rokov na 11, pričom povinná školská dochádzka v materskej škole mala trvať jeden rok.
O novele školského zákona budú poslanci Národnej rady rokovať v stredu 26. júna.
