BRATISLAVA. Parlament bude predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti vyberať z dvoch kandidátok - Zuzany Dlugošovej a Moniky Filipovej.
V utorok ich na výjazdovom rokovaní v Stropkove schválila vláda. Kandidátky jej odporučila výberová komisia spomedzi 11 kandidátov.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) avizoval, že parlament by mal novú šéfku vyberať ešte na svojej aktuálnej schôdzi.
Vláda schválila dve kandidátky
Filipová je v súčasnosti riaditeľka odboru miestnej štátnej správy, samosprávy a zahraničných vzťahov na ministerstve vnútra.
Vypočuli ďalších kandidátov na šéfa úradu na nahlasovanie korupcie Čítajte "Mojou predstavou je vybudovať úrad, ktorý je veľmi inovatívny, čo sa týka pracovných metód, má profesionálnych zamestnancov, ktorí sa téme venujú, sú ochotní sa učiť a vzdelávať sa ďalej," uviedla na verejnom vypočutí začiatkom júna.
Na otázku TASR, aké by boli jej prvé kroky po zvolení, povedala, že najdôležitejšie by boli výberové konania na personálne obsadenie. Ako dôležitú vníma aj spoluprácu s prokuratúrou a inšpektorátmi práce.
Právnička Dlugošová sa podľa vlastných slov venovala vo svojej kariére ochrane slabších aj pred Ústavným súdom aj na Európskom súde pre ľudské práva.
Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského sa zaslúžila o zavedenie právnej etiky ako povinného predmetu.
Od roku 2014 pracuje ako poradkyňa Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave pre oblasť právneho štátu.
"Chcem, aby verejnosť začala vnímať skutočnosť, že oznamovanie nekalých alebo neetických praktík nie je donášanie, nie je bláznovstvo, ale je to správna vec," priblížila jeden zo svojich cieľov v prípade jej zvolenia.
Úrad má chrániť nahlasovateľov
Nový úrad má chrániť whistleblowerov, teda ľudí, ktorí poukážu na protispoločenskú činnosť.
Jeho zriadenie priniesol nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vstúpil do platnosti 1. marca tohto roku.
Nová inštitúcia má byť nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.
Okrem Dlugošovej a Filipovej sa o post šéfa úradu uchádzali Miloš Birtus, Tibor Draskoczy, Tomáš Jacko, Daniel Krošlák, Diana Migaľová Baschierová, Viktor Pokojný, Martin Rajňák, Jozef Stopka a Rastislav Šaling.
Vláda rokovala aj o:
- Uznávanie vzdelania a titulov medzi Slovenskom a Ruskom by malo byť ľahšie. Počíta s tým dohoda medzi slovenskou a ruskou vládou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní, kvalifikácií a vedeckých hodnostiach.
- Zo 154 aktivít a opatrení, ktoré mali byť v roku 2018 realizované v rámci integrácie Rómov, bolo 85 splnených, respektíve sa priebežne plnilo, vo fáze prípravy bolo 54 opatrení a 15 aktivít sa neplnilo. Vyplýva to zo správy plnenia Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Vláda vzala správu na vedomie.
- Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady, na ktorom sa bude rokovať aj o obsadzovaní vrcholových pozícií v inštitúciách EÚ, bude Slovensko zastupovať delegácia na čele s premiérom Petrom Pellegrinim. Samit bude v nedeľu 30. júna.
- V blízkej budúcnosti by sa mala otvoriť medzirezortná diskusia na tému kultúrneho turizmu a významných projektov zahraničnej reprezentácie Slovenskej republiky. Navrhuje to Ministerstvo kultúry v rámci koncepcie Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín do roku 2030.
- Do konca roka sa na Slovensku uskutoční 24 vojenských cvičení, na ktorých budú prítomní zahraniční vojaci. Vyplýva to z materiálu, schválením ktorého dala vláda súhlas na prítomnosť týchto vojakov. Slovenskí vojaci zas majú byť podľa materiálu vyslaní na 29 cvičení v zahraničí.
