BRATISLAVA. Niekedy v roku 2013 zazvonil Seničanke Simone Mičovej telefón. Volal jej manžel s tým, že sa neovládol a zbil pri učení jej dcéru, ktorá vtedy chodila na základnú školu.
Mičová, ktorú manžel tiež roky týral, sa rozhodla, že po prvýkrát udá manžela na polícii. Ani po šiestich rokoch netušila, ako vyšetrovanie skončilo.
Takto to Mičová opísala v rozhovore pre denník SME.
A minulý rok podala ďalšie trestné oznámenie. Po tom, ako manžel opäť zbil dcéru aj ju samu. Dcéru hodil o stôl v izbe a Mičovej rozbil hlavu o stenu.
Po roku vyšetrovania polícia vyhodnotila, že muž sa síce správal hrubo, ale spáchal iba priestupok. Za ten mu hrozí pokuta 200 eur.

„V civilizovanej Európe pri takýchto prípadoch fungujeme v lehotách dní a týždňov. Na Slovensku sa dĺžka týchto prípadov meria v rokoch,“ hovorí Ida Želinská, sociálna poradkyňa a bývalá riaditeľka bratislavskej sociálky, ktorá Mičovej s prípadom pomáha.
Mičovej prípad podľa Želinskej ilustruje, ako Slovensko nevie rýchlo a efektívne vyšetrovať domáce násilie.
Aj rozhodnutie polície prišlo až po tom, ako Mičová zverejnila svoj príbeh na facebooku.
„Pred očami policajtov nás záchranka zobrala do nemocnice, majú z toho lekárske správy a výpovede mňa aj mojej dcéry. Neviem, prečo im pri takýchto dôkazoch vyšetrovanie trvalo rok," povedala Mičová.