Cez prázdniny má na starosti vyše tristo detí, ktoré sa ani cez leto neprestávajú učiť. Študujú na Detskej Univerzite Komenského s vysokoškolskými profesormi, spovedajú poslancov národného parlamentu či pracujú na workshopoch v Národnej banke.
KAMIL PONČÁK sa stará o produkciu podujatia od jeho začiatkov. Hovorí o tom, ako sa deti za tie roky zmenili a prečo je lepšie, keď sa od nich rodičia držia ďalej.
Baví dnes ešte deti učiť sa a navyše cez prázdniny?
Určite áno. Vzhľadom na to, že máme každoročne plný stav - 340 detí, je o Detskú univerzitu veľký záujem. Napriek tomu, že je to cez prázdniny, vidíme, že sa deti chcú učiť.
Čo deti dnes zaujíma, v porovnaní s obdobím pred šestnástimi rokmi, keď ste v Detskej univerzite začínali? V čom sú iné?
Technológie, mobily sú pre nich „in“. No napriek tomu ich učíme napríklad aj veci, ktoré sa týkajú, či už umenia: prečo potrebujeme galériu, načo nám je múzeum, alebo práva: napríklad prečo policajti môžu nasadzovať putá.
Aj to sú veci podstatné pre život, ktoré by mali ovládať.
Deti sú dnes tiež samostatnejšie, sebavedomejšie. Pri niektorých máte pocit, že sa rozprávate s dospelým človekom. Majú množstvo informácií, sledujú internet, médiá.
Chceme, aby si každý našiel, čo ho zaujíma. Snažíme sa na Detskej univerzite vymyslieť čo najviac rozmanitých tém, či už sú to napríklad workshopy informačných technológií, tanečný alebo komunikačno-debatný.
Pýtajú sa dnes deti viac ako pred šestnástimi rokmi?
