BRATISLAVA. Len jeden deň a niekoľko hodín trvalo, kým koalícia s poslancami extrémistickej ĽSNS a Sme rodina zmenila pravidlá financovania politických strán. Dosah môžu mať najmä na nové politické strany, ktoré nemôžu na rozdiel od parlamentných rátať s miliónmi eur od štátu.
Koalícia pred blížiacimi sa voľbami presadila, aby sa obmedzili iné príjmy strán a zmenila aj podmienky kampane.
Strany po novom budú môcť získať len 3,5 milióna eur z darov, úverov či pôžičiek. Ide o sumu na celé štvorročné volebné obdobie. Limit stanovila aj pre ročný príspevok od členov strán.
Rátať už nemôžu ani s peniazmi od tzv. "tretích strán". Ide o ľudí, firmy, ale aj politické strany, ktoré mohli kandidátovi či strane poslať až stotisíc eur.
Parlamentným stranám posiela štát peniaze za ich výsledok vo voľbách.
Opozičné strany aj odborníci však najviac kritizovali spôsob, akým zmeny koalícia pretlačila.
Bežne trvá aj niekoľko mesiacov, kým návrh prejde schvaľovacím procesom a poslanci ho definitívne schvália. Tentoraz koalícia po prvý raz návrh ukázala v stredu ráno.
Do štvrtkového obeda stihli v skrátenom konaní poslanci novelu prerokovať vo výboroch, trikrát v pléne a aj ju schváliť.
"Toto nie je demokratická politická kultúra, aby sa takéto zložité veci menili za pár hodín,“ hovorí šéf mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Zmeny prichádzajú len osem mesiacov pred voľbami, a budú platiť okamžite, ako novelu zverejnia v zbierke zákonov.
Koalícia ani poriadne nezdôvodnila, prečo prijímala zmeny v takom chvate. Argumentovala tým, že vo voľbách nemá ísť o peniaze, ale o programy, a že je potrebná slobodná politická súťaž.
Napríklad podľa podpredsedníčky SNS Gabriely Matečnej sa prijatím novely „odstráni stav, ktorý umožňuje negatívny zásah do základných ľudských práv a slobôd". Aký, nespresnila.
Predseda SNS Andrej Danko zas vraví, že konali rýchlo, lebo našli pre návrh širšiu podporu. Podporili ho aj ĽSNS a Sme rodina.
Čo sa mení
Strop pre príjmy strany z darov, pôžičiek či úverov, 3,5 milióna eur, je približne taká suma, ktorú dostane strana od štátu, ak ju v parlamentných voľbách podporí päť percent voličov. Rátať sa do nej budú aj členské príspevky.
Parlamentné strany a strany, ktoré získali vo voľbách aspoň trojpercentnú podporu, majú aj nárok na príspevky od štátu. Tie sa do sumy 3,5 milióna nerátajú.
Najsilnejšiemu Smeru napríklad štát podľa výsledkov posledných parlamentných volieb pošle dohromady 16,7 milióna eur. SNS zas dostane na toto volebné obdobie 5,4 milióna eur a Most-Híd 4,04 milióna eur.
Nové strany ako Spolu, Progresívne Slovensko či vznikajúca strana Za ľudí Andreja Kisku k týmto peniazom prístup nemajú, lebo v predošlých parlamentných voľbách nekandidovali.
"Je to pre nové strany obmedzujúce a do istej miery diskriminačné. Nedá sa však povedať, že suma 3,5 milióna je príliš nízka," tvrdí Šípoš.
Príjmy sa okrem toho stranám začnú rátať až od momentu, keď budú zmeny platiť v praxi, na nasledujúce voľby preto podľa Šípoša zmena až taký vplyv nebude mať.
Po novom tiež strana nebude môcť od svojho člena za jeden rok prijať príspevok vyšší ako 10 000 eur. Zakladatelia strán Spolu a PS už prispeli vyššími sumami.
PS aj Spolu však vravia, že ich nové zmeny neovplyvnia. "My nemíňame tak veľa peňazí. U nás to robí veľa dobrovoľníkov. To, čo chceli urobiť za 24 hodín a obmedziť ich, sa im nepodarilo," hovorí predseda PS Michal Truban.
Vo výročnej správe za rok 2018 napríklad strana PS priznala príjmy viac ako 503-tisíc eur.
Tzv. "tretie strany" by už kandidátom či stranám nemali v kampani posielať peniaze. Napríklad prezidentka Zuzana Čaputová získala od tretích strán, vrátane predsedu PS Michala Trubana, dohromady 148-tisíc eur. Jej protikandidát Maroš Šefčovič zo Smeru zas 190-tisíc.
Zákaz peňazí od tretích strán bude mať podľa Šípoša v praxi horšie dôsledky ako limity. Hrozí, že tretie strany vytlačí do šedej zóny a štát či verejnosť o nich stratia aj tie informácie, ktoré doteraz mali. "Anti-kampane tu boli aj pred súčasným zákonom – zrušením regulácie tretích strán sa pre ne opäť otvoria brány," hovorí Šípoš.
Opozičný poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS nazval prijaté strany "Lex Kiska" - proti strane, ktorá ešte nevznikla. Andrej Kiska zmeny kritizoval a prirovnával k praktikám bývalého premiéra Vladimíra Mečiara z HZDS, ale ohlásil, že jeho strana podmienky splní.
Čaputová čaká
Novelu podporilo 94 poslancov, 36 bolo proti.
"Nikto si nemôže priniesť kamoša z Ameriky alebo z Ruska a urobiť si kampaň, ktoré si nemôžu dovoliť ostatné politické strany," hovorí Boris Kollár zo Sme rodina, ktorá koalíciu podporila.
Predložené zmeny podporil aj Most-Híd a súhlasil s nimi aj predseda Béla Bugár. Podľa posledného prieskumu by sa koaličná strana do parlamentu nedostala. „Nie peniaze aby súťažili vo voľbách, ale program a tváre,“ obhajoval zmeny v parlamente Bugár. „Chceme férovú suťaž, nič viac, nič menej.“
Zmeny dostane na podpis prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá ich môže oddialiť. Vo štvrtok nepovedala, či tak urobí. Ani jej sa nepáčilo expresne rýchle schvaľovanie. "Viem, že sú tam niektoré ustanovenia, ktoré môžu vyvolávať polemiku."
Z rokovania parlamentu
- Parlament schválil novelu takzvaného protischránkového zákona z dielne rezortu spravodlivosti. V súčasnosti platný protischránkový zákon vypracovalo ministerstvo spravodlivosti ešte za pôsobenia Lucie Žitňanskej. Podľa súčasného šéfa rezortu Gábora Gála (Most-Híd) je funkčný a splnil základné ciele, na ktoré bol určený. Štát podľa neho v súčasnosti vie, s akými spoločnosťami obchoduje, keďže tieto firmy musia byť registrované v evidencii partnerov verejného sektora. Známe sú tiež osoby, ktoré čerpajú konečné výhody, prípadne sú zapojené do samotných obchodov.Rezort považoval za nevyhnutné protischránkový zákon vyhodnotiť po jeho zavedení. .Tvorcovia legislatívy pripomínali ešte v lete minulého roka, že pri novele ide iba o technické úpravy. Po novom budú do zákona zavedené niektoré výnimky, ktoré sa budú týkať štátnych spoločností. Tie budú mať výnimku iba v takom prípade, že pôjde o bežnú obchodnú transakciu a pôjde o ich hlavnú ekonomickú činnosť. Tiež musí byť splnená podmienka finančných limitov. Pri jednorazových obchodoch nesmie prekročiť 100-tisíc eur, pri opakovaných 250-tisíc eur.
- Úprava vzťahov medzi slovenskou prokuratúrou a Európskou prokuratúrou, ktorá má na Slovensku pôsobiť od roku 2020, je cieľom schválenej novely zákona . Naša prokuratúra bude poskytovať Európskej prokuratúre súčinnosť pri plnení jej úloh. Spory o príslušnosť prípadov medzi Európskou prokuratúrou a orgánom našej prokuratúry rozhoduje podľa novely generálna prokuratúra. Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry je možné podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona upravujúceho trestné konanie.Ak si to vyžaduje plnenie úloh Európskej prokuratúry, sú hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor alebo európsky delegovaný prokurátor podľa novely po predchádzajúcom súhlase generálneho prokurátora oprávnení nazerať do spisu, ktorý vedie slovenský prokurátor. O nazretí do spisu urobí prokurátor do spisu písomný záznam.Európska prokuratúra má začať v SR pôsobiť od začiatku roka 2020, dozor nad vyšetrovaním závažnejších trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie budú vykonávať európski delegovaní prokurátori pôsobiaci na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálne prokuratúry SR. Hlavným cieľom Európskej prokuratúry je zvýšenie úrovne ochrany finančných záujmov Európskej únie v členských štátoch.
Beata
Balogová
