Bolestný príbeh maliara Majerníka
„Cypra mrtev, přijeďte.“ Telegram, ktorý pripravil Slovensko o veľký talent Čítajte Vojna sa skončila, konečne zavládol mier. Šesť rokov vraždenia, krvi a neľudskosti bolo ako zlý sen.
Maliar, ktorý kedysi prišiel do Prahy a potom celé roky vo svojom ateliéri maľoval protivojnové obrazy plné utečencov, zatúlaných chudých koní a bezprizorných Don Quijotov, si konečne mohol vydýchnuť.
V prvých týždňoch po oslobodení sa oženil, plánoval sa sťahovať do nového bytu, zdalo sa, že všetko bude už lepšie.
Ibaže prišiel šok. Cyprián Majerník spáchal na začiatku júla 1945 samovraždu. Vyskočil z okna svojho ateliéru. Čo presne sa stalo?
O Slovákovi s geniálnym mozgom
Pezinčan, ktorý porazil majstra sveta v šachu Čítajte Porazil neporaziteľného majstra sveta v šachu, zlomil svetový rekord v hre s viacerými súpermi naslepo a jeho šachové učebnice a štúdie poznajú na celom svete.
Richard Réti sa narodil v Pezinku pred 130 rokmi a dodnes je jediným šachistom zo Slovenska, ktorý porazil úradujúceho majstra sveta v šachu.
A pritom stačilo málo a profesionálnemu šachu by sa možno ani nezačal venovať. Keby si nezabudol diplomovú prácu vo viedenskej kaviarni Café Central, kam chodil hrávať šach, všetko by bolo inak.
Nechcelo sa mu stratené dielo robiť odznova, a tak sa nestal matematikom. Logicky skončil v druhej oblasti, v ktorej vynikal a ktorou sa mohol živiť. V profesionálnom šachu.
Hollywood na kórejský spôsob
Mal rád Ramba a Terminátora. Vášeň dohnala Kim Čong-ila k filmovému zločinu Čítajte Keď 17. decembra 2011 zomrel Kim Čong-il, svetové médiá sa vyjadrovali iba váhavo, že „pravdepodobne zomrel vo svojom obrnenom vodcovskom vlaku“.
Bližšie informácie skrátka neboli. Nič nové v režime, ktorý sa označuje za najuzavretejšiu diktatúru na zemi.
Kim Čong-il vládol podobne ako predtým jeho otec a ako dnes jeho syn. Embargo na informácie, uzavretosť pred svetom, fanatická propaganda, koncentračné tábory a svojský komunizmus, to všetko symbolizuje severokórejský režim.
Sám vodca si však doprial luxusný život. Hoci mal všetko, niečo mu predsa len chýbalo. Hollywoodske filmy. Pre svoju vášeň dokonca neváhal nechať uniesť režiséra, ktorý preňho potom musel natáčať filmy, aké v Severnej Kórei chýbali.
Prečo má význam Detská univerzita
Čo sa stane, keď deťom na štyri dni vezmete mobil Čítajte Cez prázdniny má Kamil Pončák na starosti vyše tristo detí, ktoré sa ani cez leto neprestávajú učiť.
Študujú na Detskej Univerzite Komenského s vysokoškolskými profesormi, spovedajú poslancov národného parlamentu či pracujú na workshopoch v Národnej banke.
Učia sa napríklad prečo potrebujeme galériu, načo nám je múzeum, alebo prečo policajti môžu nasadzovať putá.
Pončák sa stará o produkciu podujatia od jeho začiatkov. Hovorí o tom, ako sa deti za tie roky zmenili a prečo je lepšie, keď sa od nich rodičia držia ďalej.
"Deti sú dnes tiež samostatnejšie, sebavedomejšie. Pri niektorých máte pocit, že sa rozprávate s dospelým človekom," poznamenáva.
Rozhovor s iránskou poetkou
Dvojica básnikov Fatemeh Ekhtesariová a Mehdi Mousavi si v roku 2015 vypočula tvrdý verdikt. Iránsky súd ich odsúdil na jedenásť, respektíve deväť rokov väzenia a 99 rán bičom.
Mala dostať 99 rán bičom za feministické básne a kritiku krajiny Čítajte To všetko za rúhanie, urážku posvätných symbolov islamu a šírenie protištátnych myšlienok, ktoré zazneli napríklad na literárnom festivale vo Švédsku.
Na ňom sa obaja umelci zúčastnili v roku 2013. Stretli sa tu, pochopiteľne, s ďalšími umelcami, potriasali si s nimi ruku či vymieňali bozky na pozdrav.
Takéto prejavy pri opačnom pohlaví sú však v kultúre islamu zakázané. Po návrate domov oboch uväznili. Vtedy viac ako sto básnikov a poetiek podpísalo petíciu za ich prepustenie a keď sa z väzenia dostali na kauciu, z Iránu obaja ilegálne utiekli do Turecka, kde chvíľu žili v utečeneckom tábore. Napokon získali azyl v nórskom Lillehammeri.
Čítanie z magazínu The Washington Post
Vivienne Weilová bola neobyčajne tiché bábätko.
Ako batoľa bola neobvykle tichá. Hlas jej mal ukradnúť reflux, príčina bola vážnejšia Čítajte „Nikdy neplakala dostatočne nahlas na to, aby nás to obťažovalo,“ hovorí Natalia Weilová o svojej dcére, ktorá sa narodila v roku 2011.
I keď v prvých mesiacoch svojho života živo bľabotala, v čase jej prvých narodenín zvuky postupne zoslabli.
Zmenila sa aj kvalita jej hlasu. Prešiel od normálneho do chrapľavého a nakoniec bol takmer ako šepkanie.
Vivienne okrem toho začala neskoro rozprávať. Do dvoch rokov vôbec nehovorila.
Pediatrička najskôr predpokladala, že zachrípnutie spôsobila infekcia dýchacích ciest a rodičom radila, aby boli trpezliví. No problém pretrvával. Doktorka následne diagnostikovala reflux.
Ukázalo sa však, že Viviennin problém je omnoho vážnejší a nezvyčajnejší. Deň, keď sa to jej mama dozvedela, radí medzi najhoršie vo svojom živote.
