Keď 17. decembra 2011 zomrel Kim Čong-il, svetové médiá sa vyjadrovali iba váhavo, že „pravdepodobne zomrel vo svojom obrnenom vodcovskom vlaku“.
Bližšie informácie skrátka neboli. Nič nové v režime, ktorý sa označuje za najuzavretejšiu diktatúru na zemi.
Kim Čong-il vládol podobne ako predtým jeho otec a ako dnes jeho syn. Embargo na informácie, uzavretosť pred svetom, fanatická propaganda, koncentračné tábory a svojský komunizmus, to všetko symbolizuje severokórejský režim.
Sám vodca si však doprial luxusný život. Hoci mal všetko, niečo mu predsa len chýbalo. Hollywoodske filmy.
Pre svoju vášeň dokonca neváhal dať uniesť režiséra, ktorý preňho potom musel natáčať filmy, aké v Severnej Kórei chýbali.
Unesená dvojica
V roku 1986 žiadali na americkej ambasáde vo Viedni o azyl dvaja utečenci. Mali ozaj zvláštny životný príbeh.
Shin Sang-ok a Čchen Un-i práve ušli zo Severnej Kórey. Povedali si, že najlepším miestom na zbehnutie bude medzinárodný filmový festival v Rakúsku.
Študovala v Severnej Kórei: O krajine nám často klamú, pracovné tábory sú ešte horšie Čítajte Pustili ich naň, pretože mali propagovať severokórejské filmy. Tie, pre ktoré ich kedysi uniesli.
Severokórejský režim v tom čase viedol Kim Il-song, u nás známejší v prepise Kim Ir-sen, no jeho syn Kim Čong-il už vtedy zastával viaceré popredné funkcie. A miloval filmy.
Problém bol len v tom, že v krajine trpeli pravidelným hladomorom a natočili priemerne jeden film ročne.
