BRATISLAVA. Keď koncom roka 2011 SaS položila vládu Ivety Radičovej, prieskumy jej veľké šance na vstup do parlamentu v predčasných voľbách nedávali. Napokon sa doň tesne dostala s 5,8 percenta hlasov.
Zásluhou SaS skončila predčasne pravicová vláda, lebo jej poslanci nezahlasovali za euroval, ani keď Radičová tému spojila s hlasovaním o dôvere svojej vláde.
Po voľbách sa strane v prieskumoch tiež nedarilo, niekedy klesla až pod hranicu zvoliteľnosti.
Preto nebolo prekvapivé, keď líder strany Richard Sulík ohlásil v roku 2014 kandidatúru do europarlamentu a ako jediný člen SaS aj uspel.
Dnes, osem mesiacov pred parlamentnými voľbami a po návrate Sulíka z Bruselu, je SaS v podobnej situácii.

Prieskumy jej síce dávajú okolo sedem percent, no v porovnaní s meraním Focusu zo začiatku tohto roka sa od nej po nástupe nových strán z demokratickej opozície odvrátilo vyše päť percent voličov.
Tento týždeň požiadala zvolená europoslankyňa za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová, aby jej strana pozastavila členstvo. V posledných parlamentných voľbách získala poslankyňa takmer 85-tisíc krúžkov.
Viacerí členovia SaS otvorene priznávajú, že po Sulíkovom návrate z europarlamentu musia riešiť nezhody v republikovej rade strany a naznačujú, že zmena predsedu by strane prospela.
„Richard je vo vedení už 11 rokov a bolo by dobré, keby stranu potiahol niekto iný,“ hovorí podpredseda SaS Ľubomír Galko. Pred niekoľkými dňami povedal, že zvažuje kandidatúru na lídra SaS.
Kandidatúre sa nebráni ani podpredsedníčka strany Jana Kiššová. „Ozývajú sa hlasy aj týmto smerom, či už zo strany členov alebo voličov, ale ak má dôjsť k výmene, malo by to byť po dohode s lídrom,“ hovorí.
V rade je so Sulíkom dusno
Bývalí členovia SaS Juraj Miškov či Martin Chren sa o Sulíkovi v minulosti vyjadrili ako o autokratovi, ktorý stranu vlastní.