BRATISLAVA. Slovenskej vede a výskumu chýba systémové riadenie a jej podpora je pod európskym priemerom.
Takto hodnotí financovanie vedy a výskumu Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Slovensko podľa neho dáva na výskum a vývoj štvrtinu v porovnaní so zvyškom členských štátov Európskej únie.
Ako ďalej informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík, analytický útvar Najvyššieho kontrolného úradu SR v desaťročnom medzinárodnom porovnaní potvrdil málo investovaných verejných finančných prostriedkov a tiež nedostatky v riadení vedy a výskumu.
Napriek zvyšovaniu výdavkov nenastalo zlepšenie výsledkov a kvality. Hoci mierne narástol počet zamestnancov vo vede a výskume, NKÚ konštatuje, že sme zaostali v počte patentov na HDP či počte vedeckých publikácií na obyvateľa.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje aj na chýbajúcu jednotnú databázu, poskytujúcu podrobné, konzistentné a spracovateľné údaje, ktoré umožnia systém riadiť a vyhodnocovať jeho účinnosť. Strategické riadenie a financovanie našej vedy a výskumu hodnotili za obdobie rokov 2007 – 2017. "Slovensko však dodnes nemá žiaden komplexný strategický dokument pre túto verejnú politiku, čo možno považovať za významnú prekážku na ceste k zlepšeniu, udržateľnému rozvoju. V nasledujúcich kontrolných akciách sa preto budú kontrolóri venovať efektivite výskumných projektov, štátnej politike vedy a výskumu, nakladaniu s verejnými prostriedkami i funkčnosti Centrálneho informačného portálu pre oblasť vedy, výskumu a inovácií," uviedol Papajčík.
Vo výške výdavkov na vedu a výskum zaostáva SR za krajinami EÚ v celom sledovanom období aj napriek dynamickejšiemu rastu týchto výdavkov. Napríklad s hodnotou 0,8 percenta HDP v roku 2016 ich možno zaradiť k najnižším v rámci EÚ. Podobne ako ostatné štáty, naša krajina uskutočnila väčšinu svojho výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore (50,4 percenta), je to však pod priemerom krajín Únie.
Slovensko má len štvrtinu patentov oproti priemeru v európskych krajinách a spomedzi týchto krajín je druhé najhoršie. "Nepriaznivý výsledok však naša republika dosahuje v dôležitom ukazovateli kvality vedy a výskumu, ktorým je úspešnosť čerpania prostriedkov programu Únie pre podporu výskumu a inovácií Horizont 2020. Podľa najnovších dostupných údajov je totiž Slovenská republika až na 25. mieste z 28 krajín Európskej únie," podotkol hovorca. Najvyšší kontrolný úrad takisto konštatuje, že Slovensko neriadilo svoju politiku podpory vedy a výskumu cielene a systematicky. Aj pre rôznorodosť riadiaceho politického a administratívneho rámca a nedostatočnej koordinácie hlavných aktérov neboli v období rokov 2007 – 2017 vytvárané vhodné podmienky na zlepšovanie výsledkov slovenskej vedy a výskumu z hľadiska medzinárodného porovnania.
Jedným zo základných predpokladov toho, aby bolo akýkoľvek systém či oblasť, vrátane vedy a výskumu, možné účinne riadiť a financovať ho, je podľa NKÚ dostupnosť kvalitných údajov. Tie umožňujú na jednej strane vyhodnocovať účinnosť prijatých opatrení, na druhej strane poskytujú vstup pre prijímanie správnych rozhodnutí do budúcnosti. Z doterajších zistení definuje národná autorita pre externú kontrolu riziko, že pre oblasť vedy a výskumu neexistuje v súčasnosti na Slovensku komplexný informačný systém poskytujúci podrobné, spracovateľné, konzistentné údaje umožňujúce efektívne riadenie a kontrolu tejto oblasti.
Kontrolóri tiež upozornili na skutočnosť, že aj podpora výskumu a vývoja cez investičné stimuly nie je zo strany štátu výsledkom cielenej dlhodobo plánovanej činnosti, je nepravidelná a nie je zakomponovaná do kľúčových programov priamo v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Takýto postup podľa NKÚ nezodpovedá princípom cieleného, udržateľného rozvoja kľúčových verejných politík a zároveň môže dostávať ich realizátorov do časovej tiesne, netransparentného rozhodovania.
