Vojna sa skončila, konečne zavládol mier. Šesť rokov vraždenia, krvi a neľudskosti bolo ako zlý sen.
Maliar, ktorý kedysi prišiel do Prahy a potom celé roky vo svojom ateliéri maľoval protivojnové obrazy plné utečencov, zatúlaných chudých koní a bezprizorných Don Quijotov, si konečne mohol vydýchnuť.
V prvých týždňoch po oslobodení sa oženil, plánoval sa sťahovať do nového bytu, zdalo sa, že všetko bude už lepšie.
Ibaže prišiel šok. Cyprián Majerník spáchal na začiatku júla 1945 samovraždu. Vyskočil z okna svojho ateliéru. Čo presne sa stalo?
Na prahu slobody
„Hneď niekoľko bolestných stôp vtláča sa do radostných dní našej vybojovanej slobody. Slovenská kultúra stráca jedného zo svojich najvýraznejších výtvarných umelcov. Návštevníci výstav nezabudnú na diela tohto umelca, ktoré nútili diváka zapamätať si ich pre ich myšlienkovú aj formálnu naliehavosť.“
Československá tlač krátko po oslobodení prišla so zdrvujúcou správou. Slovenský výtvarník s originálnym rukopisom zomrel. Do rodných Veľkých Kostolian pri Piešťanoch prišiel z Prahy strohý telegram.
„Cypra mrtev, přijeďte.“
O pár dní to stálo aj na úmrtnom oznámení.
„Na prahu šťastného a radostného života našej republiky, po ktorej slobode tak túžil v mučivých dobách poroby, odišiel vzácny človek, veľký umelec... Zomrel neočakávane v stredu 4. júla 1945 o 19. hodine vo veku 36 rokov...“
Toto je najdrahší český maliar, vzbúril sa proti tvarom prírody Čítajte Zanedlho bol pohreb, posmrtne umelec dostal niekoľko ocenení a vyznamenaní, ale otázniky zostali.
Vravelo sa o depresiách umelca, ktoré pred okolím skrýval, prerážali vraj v ťažkých zemitých tónoch jeho malieb, osudových výjavov a bludnosti ľudského bytia.
Pražský ateliér
Dom, kde pred vyše sedemdesiatimi rokmi vyhasol Majerníkov život, stojí v pražskej štvrti Bubeneč.
Vedľa je park Stromovka, bývalá kráľovská zvernica, ktorá je dnes plná Pražanov na prechádzkach. Na dome stojí pamätná tabuľa s bustou, osadili ju tu pred pár rokmi.
