BRATISLAVA. Podpredseda Mosta-Híd a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz si vo februári nevedel predstaviť, že dnes ešte nebude zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Niekoľkokrát sa vravelo, že v koalícií je dohoda.
Povedal to v diskusnej relácií RTVS Sobotné dialógy s tým, že práve preto chce Most-Híd v septembri verejnú voľbu.
Most chce zabrániť podpultovým dohodám
"Chceme zabrániť podpultovým dohodám, aby voliči aj strany vedeli, na kom to stroskotá. V tajnej voľbe to nevieme," uviedol splnomocnenec vlády pre rómske komunity a dodal, že vidí priestor na dohodu s opozíciou.
Danko vyhlásil ďalšiu voľbu kandidátov na Ústavný súd Čítajte "Dohody v koalícií sa teraz rodia ťažšie, ako na začiatku alebo ťažšie, ako by som si predstavoval," vysvetlil.
Za tým, že ústavný súd funguje v núdzovom režime, vidí predsedníčka poslaneckého klubu SaS Natália Blahová zlyhanie vládnej koalície.
"Tento parlament mal jednu veľkú domácu úlohu a to dovoliť potrebný počet sudcov. Momentálne je na ústavnom súde 700 podaní. Roky sa vedelo, kedy príde termín, keď sudcom vyprší mandát a koalícia si to nechala na poslednú chvíľu," tvrdí Blahová.
Podľa nej hrá koalícia zákulisnú hru a z prejavu predsedu Smer Roberta Fica je vidieť urazené ego. SaS je rovnako ako Most-Híd za verejnú voľbu.
Nezvolili dostatočný počet
Poslanci na 46. schôdzi parlamentu, ktorá sa skončila v piatok, ani na ôsmy pokus nezvolili dostatočný počet kandidátov na post ústavných sudcov, pričom z požadovaného počtu 18 ľudí do súčasnosti zvolili iba 14.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa vyjadrila, že sudcov vymenuje až vtedy, keď jej národná rada dodá plný počet kandidátov. Blahová tvrdí, že prezidentka správne čaká na potrebný počet.
Ravasz je rád, že exprezident Andrej Kiska vymenoval aspoň časť zvolených kandidátov a ústavný súd tak sfunkčnil.
Prezidentka Zuzana Čaputová by mohla podľa neho zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov vybrať aspoň niekoľkých, u ktorých vie, že sú na to odborne spôsobilí
"V tomto momente čím viac ústavných sudcov, tým lepšie pre nás," myslí si Ravasz.
Ten sa podľa svojich slov neobáva, že by prezidentka musela nakoniec na posledné miesto na Ústavnom súde (ÚS) vyberať z dvoch najhorších kandidátov. "To si nemyslím, že hrozí," povedal.
Financovanie politických strán
Diskutujúci sa dotkli aj zákona o financovaní politických strán. Ravasz tvrdí, že ak chcela koalícia stihnúť urobiť zmeny vo financovaní ešte pred voľbami v roku 2020, proces musel byť rýchly.
Koalícia zmenila pravidlá pre politické strany, pridali sa extrémisti Čítajte "Čo sa týka procesu, bol veľmi rýchly, môžu tam byť rôzne výčitky. Po obsahovej stránke nie. Tretie strany sa zapájajú do financovania a potom je to netransparentné," uviedol.
Keby návrh pripravilo ministerstvo, musel by ísť do medzirezortného pripomienkového konania, na vládu, do prvého čítania v parlamente, do výborov.
Podľa Ravasza by to trvalo mesiace. Tvrdí, že kvalita zákona možno nie je perfektná, ale to sa dá povedať o viacerých veciach v našej krajine.
Parlament vo štvrtok schválil koaličný návrh na zmenu volebných pravidiel. Cieľom návrhu je vytvoriť rovnaké súťažné podmienky pre politické strany a politické hnutia súperiace vo voľbách o hlasy voličov.
Podľa koalície vo voľbách by sa mali politické strany uchádzať o dôveru voličov predovšetkým svojím programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti a nie len vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv. tretích strán.
"Poctivé strany by nemali mať s limitmi problém," myslí si Ravasz.
SaS zákon kritizuje
Podľa predsedníčky poslaneckého klubu SaS Natálie Blahovej zákon neudiera klinec po hlavičke.
"Nerieši gaunerov v politike. Nevieme, čo sa robí s čiernymi fondmi strán. Nemáme také ´páky´, aby sa tieto fondy sledovali," uviedla v relácií.
Blahová vidí problém v prijímacom procese zákona. Podľa nej nie je v skrátenom legislatívnom procese priestor na zapojenie sa do procesu ani na prípravu pozmeňujúcich návrhov.
"Nemyslíme si, že sa eliminuje nejaký nepomer, ale že nadštandardné príjmy politických strán sa niekde skryjú," dodala.
Predškolská výchova
Politici sa však zhodli, že povinný rok predškolskej výchovy výrazne pomôže deťom z marginalizovaných skupín v ich budúcom živote. Obaja sú ale toho názoru, že sa ešte viaceré detaily zákona musia vyjasniť.
Na otázku, ako sa bude riešiť situácia, aby sa deti z rómskych osád dostali do materských škôl, reagoval Ravasz s tým, že ide o tzv. mäkké opatrenia, ktoré sa budú dodatočne riešiť.
"Je to mäso, ktoré ešte musíme pridať na kosť. Najprv sme museli vedieť, ako vyzerá zákon, aké podmienky nám dá. Či napríklad budú pokuty," povedal s tým, že zadal svojmu úradu úlohu vypracovať viaceré možné podporné opatrenia.
Pripomenul, že v súčasnosti už napríklad zavádzajú pozíciu koordinátora pre prácu s rodinou v marginalizovaných skupinách, ktorý tieto problémy rieši.
Blahová zdôraznila, že v prípade, ak bude SaS v budúcej vláde, podporí tieto opatrenia. Podmienkou je však to, že bude mať každý rodič možnosť dať svoje dieťa do škôlky.
"Je to dôležitá cesta k tomu, aby deti nekončili v špeciálnych školách alebo v nultých ročníkoch. Malé deti sú ako špongie, nasávajú vedomosti, jazyk, nové informácie. Som presvedčená o tom, že toto veľmi pomôže," mieni.
Chýbajú miesta
Opozičná poslankyňa však pripomenula, že v systéme slovenského školstva v súčasnosti nechýba len 8000 miest v predškolských zariadeniach pre deti z marginalizovaných skupín, ale k tomuto počtu je potrebné pridať ešte ďalších 10.000, ktorým sa tam nedarí dostať práve pre chýbajúce miesta.
Negatívne preto vníma, že zákon bol schválený aj napriek tomu, že išlo len o poslanecký návrh, ktorý neprešiel dôsledným legislatívnym konaním s možnosťou pripomienkovania.
Ravasz zasa priblížil, že zákon mal byť súčasťou veľkej reformy slovenského školstva, no napokon sa ho rozhodli vyčleniť.
Blahová teda poukázala na to, že jeho implementácia zostane už na ramenách ďalšej vlády.
Priestor na vznik nových miest
Vládny splnomocnenec vidí priestor pre vznik nových miest napríklad v obciach, v ktorých sú nevyužité priestory.
Poukázal aj na to, že 67 obcí už v súčasnosti má schválený projekt na tieto účely. Samosprávy podľa jeho slov jasne potrebovali zákon, ktorý by im určoval, ako majú postupovať.
Blahová tiež nevníma pozitívne to, že po novom budú musieť pracovníci v školských zariadeniach predkladať výpis registra trestov.
Poukázala na to, že je rozdiel napríklad v tom, keď si niekto v minulosti "zapálil cigaretu marihuany" a keď má určitú "poruchu", pričom obe takéto osoby majú rovnaký záznam v registri trestov.
Schválenie zákazu politickej kampane v školských zariadeniach zasa podľa Ravasza môže napokon viesť k rôznym interpretáciám zákona.
