BRATISLAVA. Až sto litrov vody za hodinu môžu minúť populárne rozprašovače, ktoré v horúčavách v centrách miest využívajú ľudia na osvieženie. Oveľa efektívnejšie je pritom podľa odborníkov vysadiť stromy. Európske metropoly prichádzajú aj s ďalšími nápadmi, ako mestá v lete ochladiť. Na Slovensku to zatiaľ nefunguje.
„Trysky sú plytvaním vodou. Keby boli vysadené stromy s veľkými korunami, tak sa pod nimi ľudia schladia. Ak nebudeme mať stromy, vodou to nezachránime a bude sa len ďalej míňať,“ vysvetľuje krajinná architektka Anna Dobrucká.
Z koruny veľkého stromu sa do okolia dokáže vypariť až 350 - 400 litrov vody za deň. To je podobný ochladzujúci efekt, ako majú štyri klimatizácie pustené 20 hodín.
Rozdiely teplôt v rôznych častiach Bratislavy sú v lete až štyri stupne. Ukázali to vlaňajšie meranie SHMÚ. Na Primaciálnom námestí v historickom centre namerali takmer 26 stupňov Celzia. V zalesnenom Parku SNP v Líščom údolí bolo v rovnakom čase 22 stupňov. Stabilne je tam o dva stupne chladnejšie ako na neďalekom sídlisku Karlova Ves.
Najteplejšie bolo na Riazanskej ulici v Novom Meste. Teplota vzduchu tam prevyšovala v deň merania 26 stupňov Celzia. Prevažuje tu asfaltová cesta a chodníky, ktoré prakticky vôbec nie sú tienené stromami.
Pocitová teplota v uliciach však býva v lete omnoho vyššia ako nameraná. Spôsobuje to nazbierané teplo z nevhodného prostredia.
Aj výskumy v Kalifornii v USA ukázali, že vo štvrtiach mesta Sacramento, kde rástli staršie stromy, bol vzduch chladnejší o dva až štyri stupne Celzia ako vo štvrtiach bez nich.
