Alojz Hlina (KDH)

Pred revolúciou som bol iba v Poľsku, chodili sme tam kupovať rifle. Pamätám si, že sme sa poobliekali všetci do starého, tam sme sa prezliekli do nového a išli sme naspäť.
Colníci boli niekedy protivní, bolo to až nedôstojné. Raz nás začali skúšať, či sú naše rifle staré alebo nové, pretože sú príliš čisté.
Nepamätám si, či nám niekedy niečo vzali. Viem, že známym zobrali krowky.
Vo veku mojich dcér som bol najďalej v Žiline. Jedna z nich je teraz v Austrálii, druhá v Nemecku, na druhý mesiac zase naopak. Vtedy sme cestovali vlakom, autobusom alebo v neklimatizovanom aute, určite sa to teraz zlepšilo.
Dušan Galis (Smer)

V tom čase sme v Slovane mali dobré mužstvo a všade nás pozývali. Do zahraničia som teda chodil vďaka športu. Boli sme v Argentíne, v Čile, veľa sme cestovali.
Raz sme boli hrať v Neapole, išli sme o druhej špeciálom a vracali sme sa o polnoci. Keďže sme tam išli rovno po tréningu a mali sme voľné miesto, spýtal som sa kamaráta, či do Neapolu nepôjde s nami.
Išiel, a o polnoci prišiel domov a otec sa ho pýtal, kde bol. On, že v Neapole. Otec mu jednu strelil, a až potom mu to kamarát vysvetlil.
Otvorenie hraníc bolo niečo neuveriteľné, ľudia mohli zistiť, ako sa žije inde. My športovci sme mali výhodu, precestoval som celý svet a nemusel som za to platiť.