BRATISLAVA. Finančnú gramotnosť je potrebné rozvíjať už predprimárnym vzdelávaním, počas celej povinnej školskej dochádzky až do ukončenia prípravy na povolanie.
Na svojom profile na sociálnej sieti to uviedol štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák.
Poukázal na to, že rezort školstva má už desať rokov vypracovaný Národný štandard finančnej gramotnosti, ktorý okrem finančných tém integruje spotrebiteľskú výchovu, protikorupčnú výchovu, výchovu k podnikaniu a výchovu proti podvodom.
Rezort školstva zriadil aj medzirezortnú expertnú skupinu pre finančnú gramotnosť, ktorá plní úlohy zamerané na podporu rozvoja finančnej gramotnosti.
Nedostatočné zapájanie inovácií
Národný štandard finančnej gramotnosti s vypracovanou metodikou pre aplikáciu tém finančnej gramotnosti je usporiadaný tak, aby jednotlivé témy naznačovali, akými poznatkami a zručnosťami majú pedagógovia a žiaci disponovať.
"Z výsledkov vyplýva, že iba deväť percent škôl inovuje školské vzdelávacie programy a využíva aj ďalšie inštitúcie, aby sa dovzdelávali v téme finančnej gramotnosti," uviedol Krajňák s tým, že zvyšných 91 percent škôl využíva len metodiku vypracovanú k Národným štandardom finančnej gramotnosti.
ZMOS žiada Čaputovú, aby nepodpísala novelu o povinných škôlkach Čítajte Krajňák doplnil, že prieskumy v oblasti finančnej gramotnosti ukázali, že úroveň vedomostí obyvateľov SR v oblasti finančnej gramotnosti je jedna z najnižších v rámci EÚ, ale aj to, že 34,7 percenta žiakov nie je schopných riešiť v praxi problémy týkajúce sa financií.
"Podľa výsledkov testovania PISA, ktorého cieľom bolo zhodnotiť úroveň vedomostí a zručností 15-ročných žiakov v oblasti financií, sa slovenskí žiaci nachádzali pod priemerom zúčastnených krajín OECD. V rámci krajín OECD dosiahlo signifikantne nižší výkon ako Slovensko iba Čile," priblížil štátny tajomník rezortu školstva.
Žiakom chýba kritické a systémové myslenie
Ako doplnil, výsledky prieskumov ukazujú, že vedomosti žiakov v oblasti finančnej gramotnosti sú nedostatočné.
"Žiakom chýba kritické a systémové myslenie. Absentuje rozvoj finančnej kultúry žiaka a systémové riešenie vzdelávania v oblasti finančnej gramotnosti od predprimárneho veku až po ukončenie prípravy na povolanie," dodal Krajňák.
Podľa Krajňáka Štátny pedagogický ústav na poslednom zasadnutí medzirezortnej expertnej skupiny pre finančnú gramotnosť prišiel s návrhom národného projektu Finančná gramotnosť ako súčasť kľúčových kompetencií žiakov.
Cieľom je nastaviť systém vzdelávania tak, aby obsah mapoval aktuálne požiadavky doby a bol porovnateľný s krajinami OECD. Ďalej dostať tému finančnej gramotnosti do všetkých škôl a učiteľom poskytnúť materiály a didaktické pomôcky.
"Prínosom národného projektu by malo byť zvýšenie finančnej gramotnosti a kompetencií pre život u všetkých žiakov. Pedagogickí a odborní zamestnanci by získali nové odborné zručnosti a spôsobilosti pre realizáciu efektívnej výučby finančnej gramotnosti," uzavrel štátny tajomník.
