Košice 12. mája (TASR) - Plénum Ústavného súdu SR nevyhovelo návrhu Národnej rady SR na prerušenie konania o súlade antidiskriminačného zákona s Ústavou SR a predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru v Luxemburgu.
Nič už teda nebráni, aby ÚS v tejto kauze rozhodol. Vyhlásenie nálezu možno očakávať do konca júna, informoval novinárov po dnešnom neverejnom zasadnutí pléna predseda ÚS Ján Mazák.
"Došli sme k záveru, že obrátiť sa na Európsky súdny dvor nie je potrebné, pretože posudzujeme súlad slovenského zákona s Ústavou SR a výklad článku 5 Smernice Rady 2000/43/ Európskych spoločenstiev by v žiadnom prípade nebol relevantný pre toto konanie," uviedol Mazák. ÚS podľa jeho slov nemá kompetenciu konať o súlade vnútroštátneho právneho poriadku s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Ústavný súd pritom zdôraznil, že predmetom predbežnej otázky podľa čl. 234 Zmluvy o ES nemôže byť výklad zákona, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia, ktorý bol prijatý Národnou radou SR.
Návrh na prerušenie konania s cieľom, aby ÚS požiadal Súdny dvor v Luxemburgu o výklad spomínaného článku 5 tzv. Rasovej smernice Rady ES, podal zástupca parlamentu Ján Drgonec na poslednom verejnom pojednávaní 4. mája. Dôvodom bol fakt, že jeho obsah doslovne prevzalo napadnuté ustanovenie. Konkrétne paragraf 8 odsek 8 antiskriminačného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie rovnosti príležitostí v praxi a na zabezpečenie dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania možno prijať osobitné vyrovnávacie opatrenia, ktoré by mali zabrániť znevýhodneniu súvisiacemu s rasovým alebo etnickým pôvodom. Prakticky sa tak rýdzo komunitárne právo stalo súčasťou slovenského zákona. Návrhom, aby Luxemburg poskytol výklad toho, čo rozumie pod tzv. vyrovnávacími opatreniami, sa podľa parlamentu malo zabrániť, aby sa ÚS nedostal do rozporu s európskou legislatívou. Išlo o prvý takýto návrh, pri ktorom sa ústavní sudcovia museli skôr ako k samotnej kauze vyjadriť k ústavnej úprave svojich kompetencií.
Návrh na posúdenie ústavnosti antidiskriminačného zákona podala vláda SR v októbri minulého roka. Podľa nej je napadnutý paragraf vágny, nejasný a umožňuje orgánom verejnej moci rozhodovať na základe voľnej úvahy, bez stanovených podmienok, respektíve na základe ľubovôle. Vláda tiež tvrdí, že ide o tzv. pozitívnu diskrimináciu, ktorú naša ústava nepripúšťa.
