BRATISLAVA. Nedostatočný počet zvolených kandidátov na post ústavných sudcov vplýva priamo aj na preferencie vládnych strán.
Uviedol to pre agentúru SITA šéf rezortu spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) s tým, že voliči vnímajú túto situáciu negatívne.
Minister sa prikláňa k verejnej voľbe, hoci sám v pléne Národnej rady SR hlasovať nebude. Podľa jeho slov verejná voľba odhalí, kto nedodržiava koaličné dohody.
Za tento názor kritizoval Gála aj poslanec NR SR Martin Glváč (Smer-SD), ktorému sa zdá podozrivé, že preferovaným kandidátom strany Most-Híd hlasy nechýbali. Zmenu spôsobu voľby navyše vníma Glváč ako chaos.
Pri poslednej dvojkolovej voľbe v júni zvolili poslanci expolitika Radoslava Procházku a štátnu tajomníčku Editu Pfundtner. Koalícia však avizovala, že je dohodnutá na viacerých menách.
Z požadovaného počtu 18 kandidátov doposiaľ zvolili zákonodarcovia iba 14 mien. Celý proces, vrátane verejného vypočutia uchádzačov, si zopakujú po letnej prestávke v septembri.
Gál je nervózny
"To, že ani po polroku nie sú zvolení ústavní sudcovia, ma dosť znervózňuje. Má to dopad aj na preferencie, pretože voliči to vnímajú veľmi negatívne. Preto vítam iniciatívu, aby bola verejná voľba, ktorá ukáže, ako kto hlasuje," povedal Gál.
Súvisiaci článok Glváč kritizuje Gála za vyjadrenie o verejnej voľbe na Ústavný súd Čítajte Šéf rezortu spravodlivosti spätne hodnotil aj vlastnú novelu, ktorá upravila niektoré podmienky pri voľbe sudcov či zaviedla verejné vypočutie kandidátov.
Gál pôvodne žiadal, aby na zvolenie potrebovali kandidáti nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, teda 76. V súčasnosti im stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasujúcich poslancov, najmenej však 39.
"Opozícia vtedy požadovala, aby sme zvýšili počet potrebných hlasov na 90. Tieto voľby sudcov preukázali, že to bol absolútne nereálny návrh. Parlament mal s voľbami na tieto vrcholové posty problémy aj v minulosti, keď neboli ešte tak ostro sledované, napríklad počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu," pripomenul Gál.
Počet záujemcov klesá
Faktom je, že počet uchádzačov o najcennejší sudcovský talár klesá. Do poslednej voľby sa ich prihlásilo iba 16, kým v tej prvej, na začiatku kalendárneho roka ich bolo presne 40.
Súvisiaci článok Ústavných sudcov je lepšie voliť verejnou voľbou, hovorí Gál Čítajte O miesto na Ústavnom súde SR mali záujem elitní právnici, prokurátori, exekútori, notári, advokáti, pedagógovia, sudcovia či politici.
Najviac pozornosti pútalo meno bývalého premiéra Roberta Fica (Smer-SD), Radoslava Procházku či Petra Kresáka (Most-Híd).
Aj napriek tomu, že exprezident Andrej Kiska vybral zo zvolených 14 kandidátov troch nových sudcov, funguje ústavný súd v značne obmedzenom režime.
Plne funkčné sú iba dva trojčlenné senáty. Košická inštitúcia počas volieb chýbajúcich sudcov získala tiež nového predsedu, ktorým sa stal po menovaní Kiskom advokát Ivan Fiačan.
Ústava SR nestanovuje časový rámec, v ktorom je potrebné zvoliť chýbajúcich sudcov. Prakticky tak môže súčasný stav platiť celé mesiace či dokonca roky.
