Archívny rozhovor, ktorý vznikol pri príležitosti 50. výročia misie Apollo 11, vyťahujeme ako pripomienku Karla Pacnera, ktorý štart vesmírnej lode sledoval naživo. Český vedecký publicista zomrel 7. apríla 2021 vo veku 85 rokov.
- Prečo Sovieti zlyhali v pretekoch o pristátie na Mesiaci?
- Čo rozhodlo o tom, že na Mesiaci vstúpil najskôr Armstrong a nie Aldrin?
- Aký bol prínos projektu Apollo pre ľudský pokrok?
- Kedy sa ľudia na Mesiac vrátia?
- Nakoľko je aktuálny let človeka na Mars?
Pred päťdesiatimi rokmi zamierili z mysu Canaveral na Floride prví pozemšťania na Mesiac. „Nič krajšie a príťažlivejšie som nikdy nezažil,“ tvrdí Karel Pacner, jeden z troch československých novinárov, ktorí sledovali štart rakety Saturn V a lode Apollo 11 naživo.
Prvý let ľudskej posádky na Mesiac bol súčasťou vesmírnych pretekov medzi USA a Sovietskym zväzom. Do polovice 60. rokov Sovieti víťazili - poslali do vesmíru prvú umelú družicu, živého tvora a v roku 1961 aj človeka. Čo rozhodlo o tom, že sa po mesačnom povrchu prechádzali americkí astronauti a neznela odtiaľ ruština?
Bol to výsledok niekoľkých dôvodov. Američania mali širokú vedecko-priemyselnú základňu. Mohli čerpať z informácií a kupovať prístroje v ostatných krajinách západného sveta. A vytvorili vynikajúcu organizáciu, ktorá vychádzala z vedeckých metód riadenia, čo Sovieti nemali.
Keď v máji 1961 prezident Kennedy vyhlásil, že chce do konca desaťročia vysadiť na Mesiaci astronautov, tak zdôraznil, že to budú preteky o to, ktorý systém je dokonalejší. Kým Sovieti investovali do lunárneho projektu dva a pol miliardy rubľov, Američania desaťnásobok, až 25 miliárd dolárov. Nikita Chruščov povedal, že toľko peňazí nemá, lebo ich musí použiť na chemizáciu poľnohospodárstva. A Sovieti navyše v tomto súboji trieštili vlastné sily.
Houston, máme problém! Z nudy bola vesmírna dráma Čítajte Prečo?
O let na Mesiac súperili v Sovietskom zväze dve konštrukčné kancelárie.
