Pamätné mosadzné kocky Stolpersteine pripomínajú ľudí, ktorí sa stali obeťami holokaustu. Vkladanie do chodníkov na Slovensku koordinuje ANDREJ ČIERNY zo združenia Antikomplex.sk.
Stolperstein je v preklade kameň, o ktorý by sa mal chodec potknúť. Zasadzuje sa do dlažby pred domom, ktorý si neskoršia obeť naposledy slobodne vybrala za svoj domov alebo prácu.
Andrej Čierny z občianskeho združenia Antikomplex.sk (zdroj: Andrej Čierny)Každý takýto kameň má 10 x 10 centimetrov a na každom je napísané meno, rok narodenia človeka a niekoľko slov o jeho osude.
Kamene Stolpersteine sú projektom nemeckého umelca Guntera Demniga, ktorý s ich umiestňovaním do chodníkov začal pred 23 rokmi.
Na Slovensko iniciatívu priniesol pred siedmimi rokmi Antikomplex.sk.
V septembri pribudne na Slovensku ďalší takýto kameň. Venovaný bude Jánovi Országhovi, diplomatovi a špiónovi z odbojovej skupiny Flóra.
V roku 1945, zopár dní pred oslobodením Bratislavy, ho nacisti zavraždili v koncentračnom tábore Mauthausen.
Čo priviedlo Guntera Demniga na myšlienku pamätných kameňov?
V jeho rodnom Kolíne nad Rýnom spravili nacisti v roku 1940 akúsi testovaciu deportáciu Rómov, aby zistili, ako na to budú ľudia reagovať.
Keď sa Demnig vo svojom susedstve pýtal na tento transport, ľudia tvrdili, že tam Rómovia predsa nikdy nežili. Uvedomil si vtedy, že keď sa vytratí pamäť na miestnu históriu, tak sa na veci môže zabudnúť, akoby sa nikdy neudiali.
Podľa Tóry človek zomrie až vtedy, keď sa zabudne na jeho meno. Stadiaľ vychádza motivácia, že bude ukladať kamene na miesta, kde ľudia bývali. Mená, ktoré by inak boli stratené, sa takto dostanú do verejného priestoru.
Koľko kameňov Stolpersteine máme na Slovensku?
Často sa ma pýtajú na túto otázku. Pamätné kamene sa snažia ukazovať nacizmus cez príbehy jednotlivcov, nie cez štatistiku. Ten skutočne tragický osud jednotlivca sa v štatistike stráca. Teraz je takýchto kameňov na Slovensku niečo vyše dvesto v 22 mestách a obciach.
Ako na ne reagujú ľudia?
“Podľa Tóry človek zomrie až vtedy, keď sa zabudne na jeho meno. Stadiaľ vychádza motivácia, že bude ukladať kamene na miesta, kde ľudia bývali. Mená, ktoré by inak boli stratené, sa takto dostanú do verejného priestoru.
„
Často dostávame pozitívne ohlasy jednak od pozostalých, ale niekedy aj od súčasných majiteľov domov, pred ktorými sú kamene uložené.
Jeden kuriózny prípad sa nám stal v Bratislave na Štúrovej ulici. Uložili sme tam pamätné kameňe rodiny Rotterovej, o ktorej sme nevedeli takmer nič, ukázala sa nám len pri výskume. V novinách o tom vyšiel článok. A ozvali sa nám ľudia z Košíc, ktorí boli vzdialenými príbuznými.
