SME

Za úbytok lesov môže podľa Matečnej zmena klímy

Ministerka odmieta návrh lesoochranárskeho zoskupenia Vlk na dočasnú ťažobnú uzáveru v lesoch.

Ministerka Matečná.Ministerka Matečná. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

BRATISLAVA. Za úbytok lesov na Slovensku môže zmena klímy. Veľké množstvo porastov, najmä smrekových, totiž nedokáže odolávať náporu veterných smrští, sucha či nevídanému rozmachu škodlivých činiteľov.

Vo vyhlásení to dnes konštatovala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, ktorá takto reagovala na návrh Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk na dočasnú ťažobnú uzáveru v lesoch.

Kresťanskí demokrati (KDH) v tejto súvislosti oznámili, že pripravia analýzu takéhoto zásadného opatrenia.

Matečná zdôraznila, že v snahe zabrániť ešte väčšej škode, lesníci majú zákonnú povinnosť odstrániť kalamitu do šiestich mesiacov, aby nákaza nenapádala aj zdravé stromy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Ak nebudeme robiť nič, škody budú omnoho väčšie. To je v príkrom rozpore s tým, čo navrhuje KDH. Nerobiť nič znamená, že naše lesy budú ubúdať ešte väčším tempom. Potrebujeme sadiť, nie sedieť so založenými rukami," vyhlásila v stanovisku, ktoré poskytol hovorca agrorezortu Michal Feik.

Matečná: Lesníci robia, čo je v ich silách

Matečná ubezpečila, že lesníci robia, čo je v ich silách, aby boli na Slovensku zdravé lesy. Drevo z kalamitných porastov neodstraňujú pre zisk, ale aby zabránili šíreniu nákazy.

Súvisiaci článok Matečnej rezort podľa Remišovej namiesto obnovy lesov podporuje ich pílenie Čítajte 

"Pretože v súčasných klimatických podmienkach sa lykožrút šíri mimoriadne agresívne a napáda aj zdravé stromy. Tie potom vysychajú a trvá to dlhé desaťročia, kým na ich mieste vyrastie nový les," vysvetlila ministerka.

SkryťVypnúť reklamu

Ako príklad uviedla Vysoké Tatry, kde plocha zničená lykožrútom je už taká veľká, ako plocha, ktorú zasiahla veterná smršť v roku 2004. Na mieste, kde lesníci vyrúbu stromy, najneskôr na druhý rok zasadia nové stromčeky.

Len počas tohtoročnej jari vysadili štátni lesníci 12 miliónov nových stromov. Pozitívnym príkladom, ako možno sanovať následky kalamity, je Horehronie, konkrétne Osrblie, kde veterná kalamita v roku 1996 zasiahla veľkú časť lesov.

"Po spracovaní následkov kalamity naši lesníci na holinách vysadili takmer deväť miliónov sadeníc nových stromčekov rôznych druhov drevín. Dnes na týchto plochách nájdeme krásny a zdravý zmiešaný les a holé plochy si pripomíname už len na fotografiách,” uzavrela Matečná.

Ochranári: Situácia v lesoch je zlá

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč dnes povedal, že situácia v našich lesoch je extrémne zlá a preto si vyžaduje extrémne riešenie.

SkryťVypnúť reklamu

"Vyhlásiť dočasnú uzáveru na ťažbu dreva v našich lesoch, aby sa získal čas na zavedenie systémového poriadku, čo sa týka ťažby, kontroly a aj predaja dreva," povedal.

Podľa neho ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že všetko v našich lesoch je v poriadku a rozloha lesov vzrastá.

"Satelity, ktoré sú mimo dosahu ministerstva pôdohospodárstva, však podľa neho ukazujú krutú pravdu, že za 10 rokov zmizlo na Slovensku 700 kilometrov štvorcových lesa, čo je približne rozloha Nízkych Tatier," povedal s tým, že les rúbeme rýchlejšie ako lesy prirastajú. Preto chce, aby sa urobila inventarizácia skladových zásob.

Líder KDH Alojz Hlina považuje úbytok lesov a klimatické zmeny za vážny problém. "Ľadovce sa topia a na Slovensku sa stromy intenzívne ťažia," povedal Hlina.

SkryťVypnúť reklamu

Preto jeho strana odborne zhodnotí návrh ťažobnej uzávery. V najbližších týždňoch bude zbierať odborné stanoviská a vyhodnocovať, na aký časový úsek by bolo vhodné uzáveru zrealizovať.

"Možno sa riešenie združenia Vlk môže zdať radikálne, my sme pripravení urobiť analýzu tohto opatrenia, aké socio-ekonomické dopady to bude mať," vyhlásil.

Lesy

Súvisiace témy: Gabriela Matečná, Rastliny
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL
  3. V Polkanovej zasadili dobrovoľníci les budúcnosti
  4. Drevo v lese nie je dôkaz viny:Inšpekcia dala LESOM SR za pravdu
  5. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  6. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  7. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  8. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  1. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 10 942
  2. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 5 229
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 5 124
  4. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 516
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 2 656
  6. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 2 577
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 2 374
  8. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 284
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu