BRATISLAV. Úvahy poslanca Petra Kresáka (Most-Híd) na Facebooku v tejto chvíli vníma strana Most-Híd ako súkromné uvažovanie poslanca a ústavného právnika, ktorý dôverne pozná Ústavu.
Strana Most-Híd tak reagovala na jeho návrh na pozastavenie výhod bývalého prezidenta, ktorý by sa ujal nižšej ústavnej funkcie.
"Ak pán Kresák v tejto súvislosti dospeje k finálnemu názoru, najprv o ňom budeme diskutovať v strane. Zatiaľ je predčasné hovoriť o tom, či by sme chceli iniciovať úpravu na legislatívnej úrovni," povedala hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár.
S tým, že zákonodarca nerátal so súčasným stavom, konkrétne s tým, že sa prezident vráti do aktívnej politiky, sa nedá podľa Debnár nesúhlasiť.
Kresákov návrh
Na možnosť pozastaviť výhody exprezidentom poukázal poslanec za Most-Híd Peter Kresák.
Podľa neho neexistujú relevantné dôvody, ktoré by bránili bývalým prezidentom uchádzať sa o niektorú ústavnú funkciu a získať ju.
Preto bude podľa neho zrejme potrebné jednoznačne precizovať, že výkon a výhody spojené s aktuálnou, aj nižšou ústavnou funkciou, majú mať prednosť pred výhodami plynúcimi z postavenia prezidenta po skončení výkonu jeho funkcie. Svoj postoj vyjadril Kresák na sociálnej sieti.
Bývalý prezident by mal poberať plat, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov z nižšej funkcie, ktorú získal po skončení v úrade hlavy štátu.
Podľa Kresáka bude zrejme potrebné doplniť zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky o riešenie problému, ktorý môže nastať, ak niektorý z bývalých prezidentov začne vykonávať ďalšiu ústavnú funkciu.
Nová situácia
Koaličný poslanec tvrdí, že je potrebné pripraviť právny poriadok aj na situáciu, v ktorej by sa exprezident stal napríklad poslancom, členom vlády , sudcom Ústavného súdu, predsedom Súdnej rady, sudcom, predsedom alebo podpredsedom Najvyššieho kontrolného úradu či generálnym prokurátorom.

"Ak by sa tak stalo, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov. Niektorých dokonca aj ústavných," napísal Kresák na Facebooku.
Keďže ide o najvyššiu ústavnú funkciu v štáte, zákonodarca podľa Kresáka nepredpokladal, že prezident, ktorému sa skončí výkon funkcie, sa bude v budúcnosti uchádzať aj o niektorú z ´nižších´ ústavných funkcií.
"Tomu zodpovedá aj pôvodná koncepcia zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorá priznáva prezidentovi doživotne plat vo výške platu poslanca, a tiež aj na túto úpravu nadväzujúce protokolárne zvyklosti, napríklad doživotné oslovovanie pán prezident/pani prezidentka či rozhodnutie Úradu na ochranu ústavných činiteľov o doživotnom pridelení vozidla s vodičom," vysvetlil.
Názory strán sa rôznia
Politické strany majú rozdielne názory na návrh právnej úpravy o pozastavení výhod bývalých prezidentov, ktorí by nastúpili do inej ústavnej funkcie.
"Zastávame názor, že ak sa exprezident rozhodne uchádzať sa o inú ústavnú funkciu, mal by poberať len výhody vyplývajúce z jednej funkcie," povedal hovorca hnutia OĽaNO Matúš Bystriansky.
OĽaNO pokladá takisto za neférové, aby bývalí ústavní činitelia využívali štátnu limuzínu alebo ochranku na svoju stranícku predvolebnú kampaň, prípadne na sťahovanie nábytku svojich blízkych osôb.
O iniciatíve poslanca Mosta-Híd Petra Kresáka bude opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) premýšľať. Hnutie Sme rodina - Boris Kollár sa v súčasnosti týmto nezaoberá.
"Ak bude v budúcnosti vyvinutá nejaká legislatíva v tomto smere, určite si ju preštudujeme a pozrieme sa na to. V tejto chvíli však nie je namieste to nijak bližšie komentovať," reakciu hnutia poskytla agentúre SITA Michaela Jurcová z tlačového oddelenia.
Progresívne Slovensko pre agentúru SITA uviedlo, že toto nie sú najväčšie problémy Slovenska.
"Keď predložia poslanci konkrétnu úpravu zákona, potom sa ňou budeme zaoberať," dodali.
Podľa podpredsedu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) Milana Beluského strana súhlasí s tým, aby jeden človek nepoberal z verejných zdrojov viac platov.
SNS sa vyjadrí ku konkrétnemu návrhu, keď bude prednesený na Koaličnej rade. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa národniarov Zuzana Škopcová.
Agentúra SITA žiadala o reakciu aj Smer-SD, Spolu-OD aj novovznikajúcu stranu Andreja Kisku Za ľudí.