BRATISLAVA. Spolupráca ministerstva životného prostredia (MŽP) a jeho rezortných organizácií s environmentálnou políciou sa neustále zintenzívňuje a zlepšuje.
Okrem súčinnosti priamo na mieste činu experti MŽP poskytujú enviropolícii napríklad expertné poradenstvo, keďže často riešia odborné záležitosti.
Agentúre SITA to v rozhovore povedal minister životného prostredia László Sólymos, ktorý víta, že oddelenia environmentálnej polície vznikli tento rok na všetkých krajských riaditeľstvách polície, čím sa zefektívnilo postihovanie porušovania environmentálnych zákonov a predpisov vo všetkých regiónoch Slovenska.
Spolupráca sa zintenzívňuje
Ako príklad uviedol minister spoluprácu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) s políciou pri výstavbe diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v okolí Bratislavy, kde spoločne preverujú podozrenia o použití zdraviu škodlivých materiálov, ktoré by mohli ohroziť aj spodné vody. Keďže ide o neuzatvorený prípad, výsledky úkonov minister nekomentoval.
"Súčinnosť medzi SIŽP a políciou je oveľa intenzívnejšia, ako bola predtým," konštatoval Sólymos. Dodal, že MŽP poskytlo enviropolícii prostredníctvom environmentálneho fondu aj technické vybavenie, aby mohli fungovať v teréne.
Minister tiež uviedol, že envirorezort prijal viacero zákonov a interných pravidiel, ktoré pomáhajú boju proti envirokriminalite, zvýšil pokuty v oblasti ochrany vody, ovzdušia, skládok či ochrany prírody.
Posilnil tiež Slovenskú inšpekciu životného prostredia finančne aj personálne. Postihovanie environmentálnej kriminality treba podľa neho na Slovensku sprísniť, aby sa už viac neoplatilo zákony obchádzať, ale ich dodržiavať.
„Už nemôže byť lacnejšie zaplatiť pokutu, ako dodržiavať zákony," zdôraznil Sólymos s tým, že presadzovanie envirozákonov sa ľahšie vymáha v súčinnosti s políciou.
Samostatné oddelenia
Na krajských riaditeľstvách polície vznikli od apríla samostatné oddelenia pre environmentálnu trestnú činnosť. Na každom pracuje sedem vyšetrovateľov vyškolených v oblasti životného prostredia.
Rozsah environmentálnej kriminality je široký, za environmentálnu trestnú činnosť sa považuje poškodzovanie životného prostredia.
V praxi môže ísť napríklad o nelegálne vypúšťanie emisií alebo znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody alebo pôdy, nelegálny obchod s ohrozenými alebo chránenými druhmi rastlín alebo živočíchov, nelegálny lov zvierat alebo ťažba dreva, nelegálne ukladanie odpadov, protizákonný obchod s látkami porušujúcimi ozónovú vrstvu, nedodržiavanie obmedzení v chránených územiach a veľa ďalších.
Páchanie environmentálnej kriminality často súvisí s inou trestnou činnosťou, ako je skrátenie dane, podvod, korupcia či zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
