BRATISLAVA. Zvolenie Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku Európskej komisie (EK) je vrcholom európskeho kompromisu, nebude to mať ľahké.
Myslí si to podpredseda Výboru Národnej rady (NRSR pre európske záležitosti Martin Klus (SaS).
Predseda výboru Ľuboš Blaha (Smer-SD) negatívne vníma, že vedúce pozície EÚ neobsadili zástupcovia strednej a východnej Európy.
Klus: Nebude to mať ľahké
Klus víta, že bude na čele EK žena. Očakáva od nej, že bude citlivejšia aj k regionálnej proporcii, keďže stredná a východná Európa nemá zastúpenie napríklad v Rade Európy. "Očakávam, že to vyváži aspoň v komisii," poznamenal.
Myslí si však, že to nebude mať ľahké aj vzhľadom na kompromis pri jej voľbe a tesné zvolenie v Európskom parlamente (EP).
"Musela sľúbiť všetkým všetko, aspoň mne to tak pripadá. Určite bude preto čeliť viacerým problémom," myslí si. Poukázal napríklad na reformu azylovej politiky a rozdelenie migračnej záťaže medzi krajiny.
Za najväčší kameň úrazu považuje vyjadrenia o zrušení jednomyseľnosti, ktorá platí pri rozhodnutiach o zahraničnopolitickej orientácii EÚ.
Blaha považuje za nešťastné, že na vedúce európske pozície boli vybraní iba západoeurópski politici zo starých členských štátov.
Považuje to za signály, že stredná Európa nemá spolurozhodovať, ale len poslúchať. "Jednote Európy to určite nepomôže, legitimita Únie je oddnes slabšia," tvrdí.
Podotkol, že EÚ je často kritizovaná pre dominanciu Nemecka, preto nehodnotí pozitívne výber nemeckej političky, hovorí o zmene EÚ na 'Nemeckú úniu'.
Tvrdí, že Leyenová patrí medzi najslabšie ministerky v nemeckej vlády, "je ťažká pravičiarka a protiruská, ako ľavičiar si nemyslím, že dokáže do práce komisie priniesť niečo pozitívne".
SNS voľbu rešpektuje
SNS rešpektuje jej zvolenie bez emócií. "Čas ukáže, či ju prezident Trump alebo Putin budú brať ako partnerku na politiku," povedala pre TASR hovorkyňa strany Zuzana Škopcová.
"Nebola pre PS ideálny kandidát, ale svojím programom nás presvedčila, že má šancu posunúť EÚ vpred," skonštatoval europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Poznamenal, že Leyenová si osvojila kľúčové progresívne priority, ako prechod na zelenú ekonomiku, posilnenie právneho štátu či prehĺbenie demokracie na európskej úrovni.
"Vyslala jasný signál, že sa nebude spoliehať na podporu krajnej pravice," dodal s tým, že aj preto jej dali hlas.
Podotkol, že strana zostala sklamaná z netransparentného spôsobu výberu Leyenovej aj z toho, že krajiny strednej a východnej Európy neobsadia žiaden post vo vedení EÚ.
Za kľúčové považuje, aby EK pod novým vedením ukázala, že bude pracovať pre všetkých európskych občanov.
Zelené témy ako priorita
Ako kompromis naprieč politickými frakciami či regionálnymi koalíciami vníma tento výber podpredsedníčka výboru Katarína Cséfalvayová z klubu Mosta-Híd.
"Osobne som rada, že na čele EK bude stáť zdatná politička, ktorá opakovane preukazuje politickú zručnosť, pragmatický prístup k riešeniu problémov i ochotu počúvať a dohodnúť sa," povedala pre TASR.
Za sympatické podľa vlastných slov považuje Leyenovej ambície systémového prístupu k aktuálnym výzvam, napríklad v otázke boja proti klimatickým zmenám.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) víta, že na čelo Európskej komisie (EK) sa dostal človek, pre ktorého je životné prostredie a zmena klímy významnou prioritou.
Hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák takto reagoval na zvolenie Ursuly von der Leyen na post predsedníčky EK.
"Sme si istí, že jej prvé vystúpenia sú silným signálom, že práve zelené témy sa stanú legislatívnou prioritou novej Komisie a tiež v spoločnosti si získajú zaslúženú pozornosť ," vyhlásil Ferenčák.
Nemecká politička Ursula von der Leyenová (60) sa od 1. novembra stane prvou ženou na čele Európskej komisie, kde vystrieda Jeana-Clauda Junckera.
V utorňajšej tajnej voľbe o tom rozhodli poslanci Európskeho parlamentu. Za von der Leyenovú hlasovalo 383 poslancov, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 sa zdržalo hlasovania.
Požadované minimum bolo 374 hlasov, nová šéfka EK tak prešla iba o deväť hlasov.
