Keď tancovali v Lúčnici zamladi, Jožo Ráž bol jedným z frajerov, čo čakávali dievčatá po nácvikoch. Vtedy ešte nebol veľmi slávny, ani na svete nebola pieseň, ktorá naveky zložila poklonu lúčničiarkam.
Ospevovanými tanečnicami z Lúčnice sú Zuzana Beňušková a Erika Mináriková aj dnes, hoci jedna z nich už má na chrbte päť a druhá šesť krížikov.
„Máme motto, ktorým sa riadime: Kým tancuješ, žiješ; kým žiješ, tancuj!“ usmieva sa Erika. Seniorský súbor bývalých tanečníc a tanečníkov z Lúčnice, s ktorým úspešne vystupujú, funguje už dvanásť rokov.
„Pri vystúpeniach používame štatistiku: 11 lúčničiarok, 1 lúčničiar, vekový priemer 60,5 roka, počet detí 25, počet vnúčat 23 a jedno je na ceste,“ opisuje zloženie súboru Erika.
Zuzana hovorí, že to berú s humorom.
„Neštylizujeme sa do nejakých umelkýň. Keď som začala opäť tancovať, mala som takmer päťdesiat rokov. Celá rodina sa mi smiala. Keď bol potom raz môj otec na vystúpení, čudoval sa: Veď vy normálne tancujete!“ smeje sa.
Erika dodáva, že aj ju jej dospelé deti pochválili. „Mysleli si, že sa budeme len tak prechádzať po javisku, a pritom je to ozajstný tanec.“
Tvrdá škola života
Do Lúčnice sa obe dostali v 70. rokoch cez tvrdý konkurz.
