Nemocnica v Spišskej Novej Vsi, v ktorej ste primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, sa tak ako v minulom roku umiestnila na druhom mieste v rebríčku najlepších pôrodníc na Slovensku. Čím si to vysvetľujete?
Je to výsledok práce celého tímu. Snažili sme sa odstrániť niektoré nedostatky, ktoré na oddelení boli.
Chceli sme tiež spríjemniť prostredie pre matky, aby sa na oddelení dobre cítili. Snažili sme sa, aby bolo dobre postarané o novorodenca. A samozrejme, veľmi dôležitý je aj ústretový prístup personálu.
Zo zbežného pohľadu na rebríčky pôrodníc vidieť, že menšie nemocnice porážali v kvalite a spokojnosti rodičiek s nimi veľké. Čím si to vysvetľujete?

Okresná nemocnica je komornejšie prostredie. Takmer každý pozná každého. Veľké nemocnice sú skôr anonymné.
V ktorej oblasti by rodičky vo vašej pôrodnici ešte očakávali zlepšenie?
Máme ešte rezervy v komunikácii a tiež v tlmení bolestí rodičiek, aby netrpeli.
Znamená to, že keď matka potrebuje informáciu alebo radu, tak to nie je také promptné?
Skôr ide o rozsah informácií, ktoré dostávajú. Chceli by ich viac.
Nedostatočnú komunikáciu personálu spomínali v dotazníkoch aj matky.
Žena rodí párkrát za život, preto je to pre ňu pochopiteľne výnimočný okamih. Veľmi to vníma a tak niekedy reaguje podráždene na každú poznámku. Je to spôsobené stresom, že je v cudzom prostredí.
Má strach o seba aj o dieťa. Personál robí pôrody roky a je to pre nich už akoby rutinná práca.
Ale vďaka tomu je pacientka viac v bezpečí, keďže personál dokáže včas odhaliť rizikové situácie. Reakcie personálu nie sú so zlým zámerom, chcú len matku usmerniť. Komunikáciu musíme zlepšovať v tom, aby personál a matka boli na jednej vlnovej dĺžke.
Nemyslíte si, že by bola od zdravotníkov na mieste aj väčšia citlivosť voči matkám?