BRATISLAVA. Mladým ľuďom by najviac prekážalo, ak by sa do ich susedstva nasťahovali politickí extrémisti (75,3 percent), Rómovia (60,8 percent) a moslimovia (58,5 percent). Respondentom by, naopak, vôbec neprekážalo, ak by sa do ich susedstva presťahovali ľudia inej farby pleti (86,1 percent), Židia (82,7 percent) či ľudia inej sexuálnej orientácie (72,2 percent).
Vyplýva to zo sociologického prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Výchova mládeže k občianskemu spolunažívaniu, ktorý uskutočnil na reprezentatívnej vzorke 402 respondentov vo veku 15 až 19 rokov. Zber dát realizovala agentúra Focus formou online dopytovania v júni tohto roku.
Postavenie Rómov
Vo vzorke ľudí, na ktorých sa prieskum zameral, mierne prevažovali muži (51,2 percenta), žien bolo 48,8 percenta. Viac, t. j. 58,3 percenta, bolo respondentov v kategórii 15 až 17 rokov, 41,7 percenta malo 18 až 19 rokov.
Najviac respondentov malo iba základné vzdelanie (73,5 percenta), stredoškolské s maturitou malo 22,5 opýtaných a so stredoškolským vzdelaním bez maturity boli iba 4 percentá mladých, ktorí sa na prieskume zúčastnili. Agentúru SITA o výsledkoch prieskumu informoval projektový koordinátor IVO Ján Bartoš.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že 30 percent respondentov si myslí, že Rómovia majú v porovnaní s ostatnými obyvateľmi omnoho horšie postavenie a šance. Za nimi podľa mladých nasledujú ľudia inej sexuálnej orientácie (24 percent) a obyvatelia ich rodnej obce v porovnaní s priemerom Slovenska (12 percent). Maďarská menšina má v porovnaní so Slovákmi podľa účastníkov prieskumu rovnaké postavenie a šance (49,1 percent) a rovnako majú podľa nich aj rovnaké postavenie a šance ženy v porovnaní s mužmi (45,3 percent).
Politické otázky
Pri politických otázkach uviedlo až 45,8 percent respondentov, že vláda by mala pri rozhodovaní rešpektovať aj názory opozície a občianskej spoločnosti. Takmer 40 percent opýtaných si myslí, že v demokracii treba dôsledne rešpektovať aj práva menšín. Veľká časť respondentov sa taktiež nestotožňuje s tvrdením, že nezáleží na tom či je vláda demokratická alebo nedemokratická. Zaujímavosťou prieskumu je taktiež fakt, že až 58 percent opýtaných sa domnieva, že v styku s inými ľuďmi si človek obvykle nemôže byť veľmi istý.
V jednej z otázok mali respondenti odpovedať na to, ako často sa zhovárajú o politike. S príbuznými sa len občas rozpráva o politike 56,6 percenta respondentov, veľmi často iba 5,8 percenta. Vôbec v rodine o politike nehovorí 14,8 percenta opýtaných a 1,7 percenta má pocit, že sa ich to netýka. Politika je témou rozhovorov s kolegami v práci veľmi často iba u 1,9 percenta respondentov, dosť často u 7,6 percenta a 45,1 percenta mladých odpovedalo, že sa ich to netýka. Občas sa o politike s priateľmi a známymi zhovára 52,3 percenta opýtaných, veľmi často len 4,6 percenta.
Respondenti sa mali zamyslieť aj nad svojou budúcnosťou. Žiť samostatne a nezávisle od rodičov chce určite 25 percent respondentov a 31,7 percent chce mať určite stabilnú prácu alebo zamestnanie. Žiť v zahraničí chce určite 14,9 percenta opýtaných. 27,6 percenta si myslí, že budú určite schopní založiť si rodinu, ak budú chcieť, len 8,5 percenta odpovedalo na túto otázku, že „určite nie“.
