Dvadsaťpäť rokov chodí po jarmokoch, stojí pri stroji a na tenkú tyčku namotáva jemnú ružovú pavučinu. Jeho cukrovú vatu si potajomky kupujú aj rodičia, ktorí dávajú svojim deťom prednášky o tom, že z nej budú mať pokazené zuby. PETER KOVÁČ hovorí, že za to môžu tajné esencie, ktoré pri výrobe používa .
Čo robí z cukrovej vaty nesmrteľnú pochúťku?
To, čo je sladké, je lákavé. A deti ľúbia sladké. Stále pribúdajú nové a nové generácie. Cukrovú vatu si dajú aj starší, ale deti budú deťmi, takže zákazníci sa nikdy neminú.
Za 25 rokov vám museli niektoré z detí vyrásť priamo pred očami, spoznávate ich?
Niekedy viem presne, ktoré tváre ku mne chodili ako malé. A je to aj naopak. V každej dedine sa nájdu ľudia, čo sa ma pýtajú, či si pamätám, kedy som tam bol naposledy, keď boli ešte slovenské koruny. Hovoria mi, že keď zahryznú do cukrovej vaty, spomínajú na svoje detstvo.
Aj u vás to tak funguje?
Čiastočne. V pätnástich som mal už našetrené nejaké peniaze a chcel som do niečoho investovať, s niečím začať. V rodine sme zvažovali kúpu hotela alebo obchodu, na to sme však nemali peniaze.
Mal som rád cukrovú vatu, tak som si na ňu kúpil stroj. Do výroby ma zasvätil starší vatár, ukázal mi, ako sa vata točí a ako sa narába so strojom.

Na ktorej surovine záleží najviac?
Cukor. Musí byť naozaj kvalitný. Hovorí sa, že by sa cukor mal liať, nie sypať. Vtedy je to dobrý cukor na vatu. A potom sú to tajné esencie. Ale dajú sa bežne kúpiť v obchode.
Čím je výnimočná vaša tajná esencia?
Príchuťou, vďaka ktorej nie je vata až taká sladká.
Ktorú príchuť si pýtajú ľudia najčastejšie?
Takmer 90 percent ľudí si dáva malinu, to je tá klasická ružová. Potom je tu černicová alebo čierna malina, tá je modrá. Nazývajú ju aj šmolko.
Dáte si ju aj vy?
Koštujem často, ale len malé kúsky. Moje obľúbené sú kyselkavé, citrónové, pomarančové a iné tropické ovocia.
Vyhovujú vám tieto nové trendy?
Môžem povedať, že voľakedy boli stroje na plyn, vata z nich bola oveľa chutnejšia ako na tých nových elektrických.

Je to, ako keby ste si porovnali grilovanie na naozajstnom dreve alebo na elektrickom grile. Stále je to chutné, ale vôňa páleného cukru z plynového stroja je oveľa lepšia. Jeden funkčný stroj stále mám.
Vyžadujú od vás zákazníci aj zvláštne úpravy vaty?
Robím vatu pre jednu firmu, ktorá na predajni rozdáva vatu v tvare kvetín.
Je ľahké takú vatu urobiť?
Ťažšie je naučiť sa vatu točiť ako ju potom modelovať. Človek na to potrebuje fantáziu a zručnosť.
Existuje aj vata, ktorá sa ručne naťahuje.
Áno, to je egyptská vata, videl som to na vlastné oči. Roztopí sa cukor a za horúca sa naťahuje, preloží napoly a znovu. Vzniknú z toho také tenučké vlákna, robili to tak štyria - piati ľudia.

Nikdy som sa nedostal k receptu, neviem, aké príchute do toho idú a aké je zloženie, aby to človek potom dokázal naťahovať. Tá vata je však výborná, nie je ani taká náchylná na počasie ako tá klasická.
Náchylná na počasie? Čo presne to znamená?
Klasická cukrová vata potrebuje špeciálnu klímu.