Leto pred 230 rokmi nebolo hocaké, bolo revolučné. Dobytie Bastily v júli 1789 a Deklarácia práv človeka a občana z augusta toho roku sú medzníkmi, o ktorých sa učí na školách. Feudalizmu odzvonilo a začala vznikať nová Európa.
Menej sa vie, že slávna Marseillaisa mala aj svoju slovenskú verziu. Vznikla na území dnešného Slovenska, kam takisto prenikli revolučné ideály slobody a rovnosti.
Revolucionárov pribúdalo a policajný režim cisára Františka II. s hrôzou sledoval nové myšlienky, ktoré sa šírili po Liptove, Orave, Šariši aj Zemplíne.
Tajná nočná razia
„Powstaň národe preudatní, ber meč hubící do ruky! - Otrocy tyranna zlostného na ditky twé nesu meče, hleď jak kréw nevinná teče... Měšťané zbroj berme! Do pola táhnime! Rúbajme. Mordujme!“
Slová slovenskej marseillaisy z roku 1794 sa zachovali čírou náhodou. Tak ako všetky revolučné spisy boli prísne utajované pred habsburskými pätolizačmi.
Text však objavili spolu s inými spismi pri zatknutí Jozefa Hajnóczyho. Tajná polícia ho prekvapila uprostred noci zo 16. na 17. augusta. Evidentne vôbec nerátal s tým, že mu vtrhnú do bytu, prevrátia ho hore nohami, jeho samotného zatknú, uväznia a napokon popravia pred hradbami budínskeho hradu.
Rukopis slovenskej verzie revolučnej hymny nesie slová Allons enfants, ktoré pochádzajú z prvých slov marseillaisy: Allons enfants de la Patrie, teda Poďte, deti vlasti. Nasleduje text v slovenčine spred vyše dvesto rokov.
