BRATISLAVA. Vo veku 89 rokov zomrel v piatok jeden z najvýznamnejších slovenských architektov druhej polovice 20. storočia Ferdinand Milučký.
Posledná rozlúčka s ním bude vo štvrtok 1. augusta o 11.00 h v bratislavskom Krematóriu, ktoré sa považuje za jeho vrcholné dielo. Potvrdili to jeho príbuzní.
Vytvoril Krematórium, Dom umenia aj sídlisko
Ferdinand Milučký sa venoval nielen architektúre, ale aj tvorbe v pamiatkovom prostredí, urbanizmu, interiéru či výstavníctvu.
Medzi jeho známe a oceňované projekty patria Krematórium a urnový háj v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch alebo bratislavské sídlisko Trávniky.
Autorsky sa podieľal aj na budovách československých, dnes už slovenských, veľvyslanectiev v Moskve a Ríme. Dlhé obdobie sa venoval aj tvorbe v pamiatkovo chránenom prostredí Bratislavského hradu a jeho okoliu.
Narodil sa 26. septembra 1929 v Rajci v rodine klampiara. Po absolvovaní žilinského gymnázia študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Podľa vlastných slov počas celého tvorivého života zápasil o kvalitu. Tento Milučkého zápas sa pretavil do mnohých jeho diel.
Jedným z najoceňovanejších je Krematórium a urnový háj v Bratislave, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. Na projekte bratislavského krematória, prvého na Slovensku, pracoval od roku 1962 až do roku 1968.
Presadil atypické Krematórium
Krematórium nesie všetky charakteristické znaky Milučkého vnímania architektúry, v ktorej dominuje princíp viacerých rovnobežných stien. Jeho cieľom bolo vytvoriť čo najabstraktnejšiu architektúru, oslobodenú od stavebných detailov.
"Krematórium je jedinečný príbeh v mojom živote. V máji 1962 mi zomrela mama a v lete som mal už na stole skice krematória. Vedel som, že to spravím jednoduché, krajne abstraktné. Bola to atypická skladba od základu, vtedy bolo všetko typové a štandardné, napriek tomu to atypické som si presadil," povedal v roku 2015 v rozhovore pre TASR Milučký.
Architekt Matúš Dulla považuje krematórium nielen za špičkovú stavbu v rámci československej architektúry, ale aj za výnimočnú svetovú architektúru. O bratislavskom Krematóriu napísal aj publikáciu s názvom Na konci cesty. Krematórium v Bratislave.
"Diela Ferdinanda Milučkého sú vynikajúcimi ukážkami čistej moderny v jej neskorej, vyzretej forme. Ani u jedného z našich architektov neprenikla očisťujúca výtvarná sila tak hlboko do kompozície, tektoniky alebo detailu stavby. Milučký chápe architektúru ako exkluzívny umelecký čin a výtvarnosť uprednostňuje pred inými, hoci funkcionálnymi architektonickými hľadiskami," zhodnotil Dulla.
Množstvo ocenení
Výnimočného slovenského architekta Ferdinanda Milučkého neobišli ani mnohé ocenenia. V roku 1964 dostal Cenu Dušana Jurkoviča za interiérovú a výstavnú tvorbu v bratislavskom Dome knihy.
O dva roky neskôr mu tú istú cenu udelili za urbanistickú tvorbu pri projekte bratislavského sídliska Trávniky.
Cenou Dušana Jurkoviča Milučkého ocenili aj v roku 1967 za Krematórium a urnový háj v Bratislave a za interiérovú tvorbu (Slovenská reštaurácia, Kinoautomat) pre svetovú výstavu Expo "67 v Montreale.
V roku 1971 dostal opäť Cenu Dušana Jurkoviča za Spoločenský dom v Moskve. Za Dom umenia v Piešťanoch mu v roku 1980 udelili cenu ministra výstavby.
Jeho prácu na rekonštrukcii a interiéroch klenotnice na Bratislavskom hrade ocenil v roku 1988 svojou cenou aj Zväz slovenských architektov.
Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo získal Ferdinand Milučký v roku 1993 a v roku 1999 mu Viedenská univerzita udelila Cenu Johanna Gottfrieda Herdera za architektúru v európskom kontexte.
Prezident SR Ivan Gašparovič vyznamenal Ferdinanda Milučkého v roku 2005 Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za architektúru a umenie.
