BRATISLAVA. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár rozhodol, že nepodá Ústavnému súdu návrh na preskúmanie rozsudku Najvyššieho súdu z konca apríla, ktorým bola zamietnutá jeho žaloba na rozpustenie strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko.
TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Návrh na preskúmanie nepodajú
Čižnár podal návrh na rozpustenie ĽSNS v máji 2017. Podľa slov Predajňovej rozhodnutie Najvyššieho súdu preskúmali vecné odbory Generálnej prokuratúry vrátane odboru legislatívy a ústavného práva, pričom dospeli k záveru, že nie sú splnené ústavné podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom podľa článku 129 odseku 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Čižnár nezvládnutú žalobu nekomentuje. Pred súd ide ďalší Kotlebov človek Čítajte Podľa tohto ustanovenia Ústavného súdu nerozhoduje o rozpustení politickej strany alebo politického hnutia, ale o tom, či rozhodnutie Najvyššieho súdu o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v súlade s ústavnými a inými zákonmi.
"Generálny prokurátor Jaromír Čižnár rešpektuje rozhodnutie NS SR. S časťou odôvodnenia rozhodnutia, kde NS SR posudzuje proporcionalitu vo vzťahu k bezprostrednosti ohrozenia demokracie, sa však nestotožňuje. Generálny prokurátor SR je toho názoru, že vyhodnotenie, či existuje bezprostredné riziko pre demokratickú spoločnosť, nie je predsa možné až za situácie, keď má politická strana dostatočný počet poslancov na realizáciu svojich programových cieľov," zdôraznila hovorkyňa GP SR.
Podľa Čižnára, ak politická strana predstavujúca ohrozenie demokracie získa reálny potenciál politickú zmenu realizovať, nepochybne jedným z jej prvých krokov s istotou bude vylúčenie možností jej rozpustenia.
Verdikt Najvyššieho súdu bol Generálnej prokuratúre doručený 28. mája. Lehota na prípadné podanie návrhu na preskúmanie rozsudku súdu je dva mesiace od jeho doručenia.
Návrh na rozpustenie zamietli
Senát Najvyššieho súdu pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej na svojom verejnom pojednávaní 29. apríla zamietol návrh na rozpustenie ĽSNS. Zemková vtedy zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby.
Ako vyzerala Čižnárova žaloba na rozpustenie ĽSNS? Prečítajte si ju celú Čítajte V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.
Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa zaoberali a zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní.
Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd a nie ako trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.
Návrh na rozpustenie strany podal na Najvyšší súd generálny prokurátor Čižnár v máji 2017.
Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla tohto roka. Zástupca Generálnej prokuratúry, prokurátor Ivan Minár (od júna odišiel Minár do starobného dôchodku, poznámka TASR) vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany.
Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označila táto strana za totalitný.
Pospolitosť zakázali
Najvyšší súd už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov.
Dôvodom na jej rozpustenie bola podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.
Následne Najvyšší súd predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 zakázal.
