BRATISLAVA. „Bez kúska pôdy a zelene si nevieme život predstaviť,“ hovorí Barbora Krištofová z Prahy.
Pred niekoľkými rokmi bývala v činžiaku so spoločným dvorom a zanedbanou záhradou. S rodinou na nej založila dva komposty a zvod dažďovej vody na zalievanie zo strechy do suda.
Osvetou a rozhovormi naučili mnoho susedov triediť odpad či využívať kompostér. Niektorí z nich začali aj záhradníčiť.
Keď sa Krištofová s rodinou presťahovala, pri novom byte záhradu nemala. Na balkóne si teda spravila vlastnú.
„Už šesť rokov máme zelený balkón. Tam zbierame dažďovú vodu zo strechy, máme aj kompost. Nám to pripadá normálne, ale návštevy sa vždy čudne pozerajú,“ hovorí.
Dobrá voda a kompost z kuchyne
Už zber dažďovej vody z malej plochy môže znamenať úľavu pre peňaženku aj životné prostredie.
Napríklad na západnom Slovensku napadalo v júni tohto roka priemerne 42 milimetrov vody na štvorcový meter. Ak má teda rodina nad balkónom striešku, ktorá má 18 štvorcových metrov, mohla z nej aj počas mimoriadne teplého a suchého mesiaca nazbierať 756 litrov vody.
Dažďová voda sa dá využívať nielen na polievanie rastlín, ale aj na splachovanie či pranie. Podľa stránky voda-portal.sk rozpúšťa dažďová voda pracie prášky lepšie a keďže je mäkká, nezaťažuje práčky.
Dažďová voda nezasoľuje pôdu, v ktorej si ľudia pestujú rastliny, a neobsahuje ani chlór.
Podobne si možno pomôcť kompostovaním odpadu z kuchyne.
Ľudia na Slovensku tvoria relatívne malé množstvo odpadu na hlavu. Podľa dát Eurostatu z roku 2016 vyprodukuje každý Slovák v priemere 2661 kilogramov odpadu. Európsky priemer je pritom 4968 kilogramov na osobu.
Aj na Slovensku sa však na skládky dostáva odpad, ktorý tam nemusí skončiť.
„Pri rozklade organického odpadu v nevhodných podmienkach vzniká plyn, ktorý prispieva k zmene klímy,“ vysvetľuje Branislav Moňok zo združenia Priatelia Zeme jeden z dôvodov, prečo sa zamerať na organický odpad.
V jeho domácnosti vyhodia ročne len okolo desať kilogramov odpadu, ktorý skončí na skládke. Vhodné zvyšky z kuchyne u Moňoka kompostujú.
