SME

V spoločnosti Husajna a Bin Ládina. Prečo bol Mandela na zozname teroristov

Mal nobelovku, jeho životom bol boj.

Nelson Mandela zdraví zaťatou päsťou, symbolom oslobodeneckého hnutia. (Zdroj: SITA/AP )

Pondelok 21. marca 1960 mohol byť ako každý iný v Južnej Afrike, v krajine, kde bol rasizmus štátnou doktrínou namierenou proti nebelošským rasám.

Práve zasa raz prebiehali demonštrácie proti novej diskriminácii, ktoré však systémom apartheidu nemohli otriasť. Ibaže nastal nečakaný zvrat.

V zapadnutom mestečku Sharpeville protestujúci obklopili policajnú stanicu a policajti spanikárili, bez varovných výstrelov začali strieľať do davu a neprestali ani potom, ako ľudia začali utekať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zastrelili 69 demonštrujúcich, väčšina dostala guľku do chrbta. Zranili viac než štyristo osôb vrátane detí a žien, vypálili sedemsto rán. Masaker obletel svet, vyvolal vládnu krízu a stal sa navždy symbolom.

Otvoril však aj novú kapitolu v živote Nelsona Mandelu, ktorého celý svet pozná ako nositeľa Nobelovej ceny za mier.

Po tomto krvipreliatí sa rozhodol, že končí s nenásilným odporom a že nastal čas vziať do rúk zbraň.

Toto rozhodnutie ho stálo 27 rokov za mrežami a aj zápis na zoznam teroristov, kde bol v spoločnosti Saddáma Husajna a Usámu Bin Ládina.

Bod zlomu

„Štát nám nedáva inú možnosť, než sa vydať cestou násilia. Je nesprávne a nemorálne vystavovať našich ľudí ozbrojeným útokom od štátu, keď im nevieme ponúknuť alternatívu. Násilie po tomto masakri vypukne tak či tak. Nebude lepšie, ak budeme riadiť násilné akcie sami a budeme sa snažiť šetriť ľudské životy tak, že budeme útočiť len na symboly útlaku namiesto na ľudí?“

Slová, ktoré mu mali zmeniť život, predniesol Nelson Mandela na schôdzi Afrického národného kongresu (ANK), oslobodeneckom hnutí za práva Afričanov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ich akcie boli dovtedy vždy nenásilné, vyzývali na bojkoty, štrajky, protesty a pasívny odpor.

Krvavá udalosť v Sharpeville však bola bodom zlomu. ANK síce zakázali, no vôľa černošského obyvateľstva v boji proti apartheidu po týchto jatkách radikálne narástla.

Napriek odporu umiernených členov ANK vzniklo militantné krídlo nazvané Umkhonto we Sizwe, teda Oštep národa. Na povstanie nemali dostatok ľudí a otvorený terorizmus odmietli, rozhodli sa pre cestu sabotáží.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C63PN na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.

História

Súvisiace témy: história, Terorizmus, OSN
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Tréner Mikel Arteta po víťazstve Arsenalu.

Mužstvo PSG pod vedením Luisa Enriqueho našlo svoju tvár a patrí omladený tím medzi ašpirantov na celkový triumf v LM.


TASR
Podcast Bavme sa o lige.

Debata o všetkom podstatnom, čo sa udialo v Niké lige.


Brankár Samuel Hlavaj v drese Iowa Wild.

Ako vyzeral týždeň slovenských hokejových talentov v zámorí.


Marián Michalovský
Thibaut Courtois.

Dvadsaťdeväťročný gólman sa pravdepodobne vráti do zostavy po trojzápasovej absencii.


SkryťZatvoriť reklamu