BANSKÁ BYSTRICA. Druhého augusta si pripomíname Pamätný deň rómskeho holokaustu. Vojnový slovenský štát pre Rómov zriadil špeciálne pracovné útvary. Do pracovných táborov posielal "asociálov" – nezamestnaných Rómov.
Dnes 94-ročný JÁN BUČKO rozpráva o tom, ako sa k Rómom správali v jeho rodnej Sásovej, ako sa pridal k partizánom a ako v Kremničke spoznal mŕtvoly svojich rodičov v masovom hrobe. Podľa Ústavu pamäti národa tam popravili najmenej 109 Rómov zo 747.
Ako si spomínate na detstvo?
Ako chlapec som mal najradšej futbal. Chcel som aj študovať, ale nebol na to čas. Začala sa vojna. Keď som mal sedemnásť, s partiou sme sa rozhodli pridať k partizánom, boli sme v Československej partizánskej brigáde Jána Žižku.
Báli ste sa?
Ako som sa mohol báť, museli ste sa brániť, či ste chceli, alebo nechceli. Deväť mesiacov sme boli v obkľúčení v horách, Nemci nás chceli vykántriť. V horách boli hlad a bieda. Keď sme niekam išli, šli sme vždy po jednom v zástupe, aby Nemci vystrieľali menej našich.
Skončil niekto z vašej rodiny v koncentračnom tábore?
Pravdaže, rodinu otcovho brata vzali do tábora. Po dvoch mesiacoch sa im voľajako podarilo ujsť domov. Až do konca vojny sa schovávali.
A vaša najbližšia rodina?
Dve moje staršie sestry robili na stavbe ako robotníčky. Boli ešte mladé, takže ich
