BRATISLAVA. Ministerstvo školstva určilo pre externistov maximálnu sumu ročného školného na akademický rok 2020/21.
Agentúru SITA o tom informovala Renáta Vitková z odboru komunikácie a protokolu ministerstva školstva.
Maximálne výšky školného sú odvodené od dotácií pripadajúcich na študenta dennej formy štúdia.

„Tým, že sa znižoval počet študentov na verejných vysokých školách a dotácia naopak rástla, napríklad s cieľom zvyšovania platov zamestnancov verejných vysokých škôl, zvyšuje sa výška dotácie pripadajúca na jedného študenta, čo má vplyv aj na nárast maximálneho školného v externej forme. Zjednodušene, ak hovoríme o bakalárskych a magisterských študijných programoch, najväčší nárast je pre študijný odbor právo. Súvisí to s tým, že došlo k posilneniu financovania tohto štúdia v dennej forme. Pre bakalárov z 1 040 eur na 1 230 eur a pre magisterské programy z 1 550 eur na 1 840 eur. Rozdiely sú medzi študijnými odbormi vysokoškolského vzdelávania, a to v závislosti od nákladov na štúdium,“ informoval tlačový odbor.
Opatrenie ministerstva školstva určuje maximálnu výšku školného na akademický rok 2020/2021. To, či verejná alebo štátna vysoká škola školné zvýši, je na jej rozhodnutí. „Každopádne, verejné a štátne vysoké školy majú zverejňovať školné v externej forme na celú štandardnú dĺžku štúdia, takže existujúci študenti a študenti, ktorí začnú štúdium v akademickom roku 2019/2020, nebudú návrhom opatrenia ovplyvnení a výšku školného majú poznať na celý čas štúdia,“ informovala Vitková. „Zároveň dodávame, že príjmy zo školného sú príjmami verejnej vysokej školy a v zásade je na jej rozhodnutí, na čo tieto zdroje použije. Keďže externá forma štúdia nie je dotovaná, vysoká škola by mala tieto financie použiť na pokrytie nákladov spojených s externou formou štúdia,“ uviedlo ministerstvo.
Najvyššia maximálna výška školného, ktorú nemožno prekročiť, je určená pre externých študentov prvého a druhého stupňa vysokých škôl veterinárneho lekárstva, v prípade doktorandov je to zubné a všeobecné lekárstvo. Najnižšia je napríklad pre také študijné odbory, ako sú filozofia, historické vedy, politické vedy, ale aj právo, psychológia, sociálna práca či teológia.
„V prípade školného je rozdiel medzi dennými a externými študentmi v tom, že v externej forme štúdia vysoká škola určuje pre jednotlivé študijné programy školné v limitoch určených ministerstvom, a tie sú iné pre rôzne programy podľa odborov. Denná forma vysokoškolského štúdia nie je spoplatnená s výnimkou prípadov, ak študent študuje v cudzom jazyku, a vtedy žiadne ohraničenie na školné nie je, alebo prekročil štandardnú dĺžku štúdia, alebo študuje súbežne viac programov na verejnej vysokej škole, a vtedy je maximálne možné školné rovnaké, bez ohľadu na stupeň štúdia a odbor,“ vysvetlila Vitková.