BRATISLAVA. Inštitút pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO) považuje verejné vypočutie za silný nástroj smerom k zvyšovaniu úrovne výberových procesov na vrcholné pozície.
INEKO hodnotilo priebeh obsadzovania vrcholných pozícií v desiatich verejných inštitúciách počas rokov 2017 až 2019.
Hodnotenie sa skladalo z 23 indikátorov, ktoré boli rozdelené do troch kategórií. Inštitút o tom informoval na svojom blogu.
"Ak z výberu vzíde viditeľne horší kandidát, ktorému chýbajú skúsenosti, má problém s prezentovaním svojej vízie riadenia, tak takáto nominácia sa verejne obhajuje zložitejšie," uvádza analytik INEKO Adam Kušnirik.
Poukazuje aj na to, že stále existujú pozície, ktoré sa obsadzujú bez verejných vypočúvaní.
Verejné vypočúvanie
Dôležitým bol pre INEKO aj priebeh verejného vypočutia. "Účinným nástrojom sú na preverenie kandidátov spontánne otázky od členov vypočúvacej komisie, prípadne iných aktérov, ktorými môžu byť napríklad poslanci NR SR či zástupcovia médií alebo verejnosti," uviedol Kušnirik.
INEKO v hodnotení sledovalo aj otvorenosť výberového konania. To znamená, či sa uchádzač mohol do súťaže prihlásiť na základe vlastného rozhodnutia v rámci verejnej výzvy a nebol závislý od nominácie nejakej inštitúcie.
Za obmedzenie považovalo napríklad minimálny vek kandidátov alebo termín na podanie prihlášky, ktorý bol kratší ako dva týždne.
Vyššia transparentnosť
Zverejňovanie zoznamu kandidátov a priložených dokumentov ku kandidatúre má podľa INEKO vyššiu transparentnosť a umožňuje tak odbornej verejnosti a médiám posúdiť kandidátov objektívnejšie a v širšom zábere, napríklad aj ich prepojenie so záujmovými skupinami.
Za dôležité považuje INEKO aj výberové procesy obsahujúce kritériá, ktoré zamedzujú priamemu prechodu uchádzačov z politických funkcií, deklarovanie majetkových pomerov a schopnosť ovládať aspoň jeden cudzí jazyk.
"Dokopy sa tieto tri kritériá nevyžadovali takmer v žiadnom z nami skúmaných výberových konaní," informuje o tom Kušnirik.
