SME
Nedeľa, 17. november, 2019 | Meniny má Klaudia

Zmena klímy: Konflikty vo svete, suchá a jedovaté živočíchy na Slovensku (odomykáme)

Otepliť sa môže o dva až štyri stupne.

(ilustračné foto). (Zdroj: ARCHÍV SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

BRATISLAVA. Stovky ľudí aj s malými deťmi, ktorí sa tlačia na preplnenom vratkom člne v Stredozemnom mori. Nikto si nie je istý, či sa do Európy skutočne dostane a či sa cestou neutopí. Stalo sa to už mnohokrát.

Plavia sa s vyhliadkou, že sa ocitnú v niektorom z utečeneckých táborov v Taliansku a Grécku. Nápor je taký veľký, že pracovníci nestíhajú posudzovať ich žiadosti o azyl.

Tak to bolo v roku 2015, keď v Európe vrcholila utečenecká kríza. K európskym brehom sa priplavilo viac ako milión ľudí. Odvtedy počty ľudí prichádzajúcich z Afriky a Ázie výrazne klesli, na cestu sa však stále vydávajú desaťtisíce ľudí.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Mňa sa klimatická zmena netýka, to môže povedať len človek, ktorý nevidí súvislosti. Dnes žije v Afrike jedna miliarda a 300 miliónov ľudí. Podmienky sú tam však veľmi zlé a koncom storočia ich budú štyri miliardy a štyristo miliónov. Nebudú mať doma podmienky na prežitie a vyberú sa preč,“ vysvetľuje klimatológ z Univerzity Komenského Milan Lapin.

Predzvesť konfliktov

V roku 2015 požiadalo o azyl na Slovensku 330 ľudí. V porovnaní s Nemeckom je to zanedbateľný počet. Ani po štyroch rokoch sa európske štáty nedohodli na tom, ako v takýchto krízach spoločne konať.

Len v roku 2017 (z toho roku sú posledné dostupné údaje) pribúdal na celom svete každé dve sekundy jeden človek nútený opustiť svoj domov pre konflikty alebo prenasledovanie. Ukazujú to dáta Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

„Mňa sa klimatická zmena netýka, to môže povedať len človek, ktorý nevidí súvislosti. “

Milan Lapin, klimatológ

Odhaduje sa, že do roku 2050 bude musieť svoj domov pre suchá, cyklóny, požiare či záplavy opustiť od 150 do 200 miliónov ľudí. Vlani ich bolo podľa údajov UNHCR 16 miliónov.

Napríklad obyvatelia Marshallových ostrovov v Tichom oceáne riešia, či zostať, alebo či utiecť pred vodou. Na atoloch, teda koralových ostrovoch, z ktorých mnohé sú len jeden a pol kilometra široké, majú ľudia namiesto dvora morskú vodu.

Na Marshalových ostrovoch žije 53-tisíc ľudí. A vo veľkom odchádzajú do Spojených štátov amerických.

Ak sa v najbližších desaťročiach oteplí o viac ako 1,5 stupňa, je pravdepodobné, že tieto ostrovy zmiznú pod hladinou mora.

Pri globálnom oteplení o dva stupne môže stúpajúca hladina morí ovplyvniť 49 miliónov ľudí. Štáty sa budú musieť vyrovnať s pojmom, ktorý síce medzinárodné právo nepozná, no pocítia ho všetci - klimatickí utečenci.

Súvisiaci článok Začať od seba? To je hlúposť. Riešenie klimatickej krízy sa začína u politikov Čítajte 

Nedostatok vody a hlad pre dlhotrvajúce suchá môžu vyvolať nepokoje a konflikty.

Vedci už klimatickú zmenu spojili aj s ničivým a neprehľadným konfliktom v Sýrii. Prvým výstrelom predchádzalo dlhotrvajúce sucho, sťahovanie sa obyvateľov na okraj miest a rastúca frustrácia obyvateľov.

„Neviem, ako budú ľudia reagovať na to, keď sa do Európy doplaví nie milión, ale desať miliónov migrantov za rok,“ uvažuje Lapin.

(zdroj: SME)

Do konca storočia plus dva stupne

Voda na prídel. Každý má vymerané, koľko jej môže v horúcom lete minúť. Vodojemy musia dopĺňať z cisterien.

Taká bola situácia vlani v lete na Morave. Sucho trápi Česko aj tento rok.

Aj slovenskí hydrológovia a meteorológovia hlásili v júli alarmujúci stav sucha. Na Záhorí v horúcom lete voda z kohútikov iba kvapká. S vodou v studniach sa musí šetriť.

Pre extrémne sucho v roku 2017 hlásili poľnohospodári výpadok tržieb 40 miliónov eur. Tento rok pre nedostatok vlahy rekordne rástli ceny zemiakov, ktoré potrebujú dostatok vody. Poľnohospodári musia investovať veľa peňazí do závlahových systémov.

"Potrebujú závlahy najmä v produkčných oblastiach Podunajskej nížiny, Záhorskej nížiny, v západnej časti dolného a horného Považia, v južných oblastiach stredného Slovenska a v dolnej časti Východoslovenskej nížiny," vymenúva Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Súvisiaci článok Sčervenelo aj Slovensko. Jednoduché ilustrácie ukazujú, ako sa mení klíma Čítajte 

Nedá sa to porovnať s vyľudňujúcimi sa dedinami v Indii, kde poriadne nepršalo aj tri roky, či napríklad s kenskými Masajmi, ktorí v čase extrémneho sucha častejšie vymieňajú svoje malé dcéry za štyri či päť kôz. Ale aj na Slovensku hrozí pri otepľovaní čoraz častejšie miznutie malých tokov, klesanie hladiny podzemnej vody a menej výdatné pramene.

"Suchá môžu byť do konca storočia na Slovensku dlhšie a prichádzať častejšie. Klíma sa u nás môže ponášať na juh Balkánu alebo sever Grécka. Ale bez mora, ktoré by horúce letné dni robilo znesiteľnejšími," upozorňuje klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

V porovnaní s obdobím rokov 1961 až 1990 sa na Slovensku môže otepliť o dva až štyri stupne Celzia. A to je nie je ten najpesimistickejší scenár.

„Ľudia sa často orientujú podľa extrémov počasia. Ak v minulom storočí za extrémne vysokú teplotu považovali na juhu Slovenska 38 stupňov Celzia, koncom storočia sa táto hranica vnímania extrému môže posunúť až na 42 stupňov,“ hovorí Lapin.

S tým, že by sa v polohách pod 800 metrov nad morom trvalejšie udržal sneh, rátať netreba. Problémy teda môže mať väčšina slovenských lyžiarskych stredísk.

„Na Slovensku budeme mať len dve ročné obdobia. Veľmi dlhé, suché a horúce leto. A miernu daždivú zimu,“ dodáva Pecho.

Súvisiaci článok Nestrašíme, situácia je naozaj vážna Čítajte 

Exotika na Slovensku. Hmyz aj infekcie

Klimatická zmena nepohýna len masami ľudí. Presúva sa aj hmyz či vtáky a spolu s nimi aj choroby.

Horúčka dengue, malária aj západonílska horúčka, infekcie typické pre severnú Afriku, Indiu či juh Európy sa posúvajú viac na sever.

Prípady západonílskej horúčky, akútneho horúčkovitého ochorenia a bolesťami hlavy, svalov, kĺbov či brucha, už hlásili aj zo Slovinska, z Rakúska či Maďarska, jeden prípad potvrdili aj na Slovensku. Postihnúť môže nervovú sústavu a spôsobiť zápal mozgu. Vakcína proti vírusu zatiaľ nie je.

"Myslím, že na tieto globálne zmeny je, čo sa zdravotného hľadiska týka, ťažké sa nejako špeciálne pripraviť. Jednoducho musíme s tým rátať," hovorí lekárka zo Strediska pre cudzokrajné choroby a cestovnú medicínu v košickej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Elena Adamkovičová.

Ochorenie si môžu turisti priniesť z dovolenky. Čoraz teplejšia klíma však môže byť prívetivá aj na Slovensku pre komáre, ktoré vírusy prenášajú.

Severnejšie z oblasti Stredozemia sa sťahuje aj pradiar obávaný. Malého, no pomerne jedovatého hnedého pavúka čoraz častejšie vídať aj na Slovensku. Uštipnutie je bolestivé, opuch môže trvať aj dva týždne.

Na toaletách v piešťanských kúpeľoch sa zas objavil šváb americký, typický pre subtropické a tropické pásmo.

"Iste sem prenikol v batožine zahraničných návštevníkov," opisuje zážitok spred zopár rokov ekológ z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Peter Fedor.

Bežný človek by zrejme hmyzu typickému pre tropickú klímu špeciálnu pozornosť nevenoval. Vedec to však považuje za hodné povšimnutia.

"Nevyvoláva takýto jav v súvislosti s klimatickou zmenou otázniky nad potenciálnym dlhodobejším prežitím podobných druhov aj v našich podmienkach?" pýta sa Fedor.

Ak sa dlhodobo mení teplota či vlhkosť, oslabené pôvodné druhy môžu byť ľahko nahradené exotickými. Európa míňa ročne miliardy eur na odstraňovanie dosahov invazívnych druhov.

Podľa Fedora treba rátať aj s príchodom nových parazitov či jedovatých živočíchov. Ťažko sa však predpovedá, aké organizmy sa na Slovensku v priebehu najbližších desaťročí usadia. Je to skôr ako šachová partia, hovorí ekológ.

"Každá úvaha je len predpokladom na pár ťahov vopred."

Rozhoduje totiž nielen to, či sa im bude v našich podmienkach dariť, ale v mnohých prípadoch aj to, aké druhy sem zavlečie medzinárodný obchod či turisti.

Nie zmena, klimatická kríza

Zatvorené školy v častiach Francúzska, na cesty sa dočasne púšťajú len tie autá, ktoré najmenej znečisťujú životné prostredie. Parížanom núkajú parkovanie pri ich domoch zadarmo, aby vozidlá nechali v extrémne horúcich dňoch doma.

Viaceré rieky vyschli, vlaky odstavili pre zvlnenie koľajníc a aj v Británii sa na diaľniciach topí asfalt.

Do zoznamu krajín, kde aspoň raz v histórii namerali 40 stupňov Celzia, pribudli už aj Holandsko a Belgicko. Na juhu Francúzska namerali rekordných 46 stupňov Celzia, v Paríži 43.

Teploty, ktoré tento júl zasiahli hlavné mesto Francúzska, sú „priemerné maximálne teploty v júli pre iracký Bagdad,“ hovorí pre denník Guardian klimatológ David Salas y Mélia.

To všetko sú prejavy vlny horúčav v Európe len za tohtoročný júl. Ukazuje sa však, že globálne najteplejšie roky v novodobej histórii meraní sa zhlukli do posledných piatich rokov. Najteplejší bol rok 2016, nasledoval 2017, 2015, 2018 a 2014, upozorňuje Svetová meteorologická organizácia.

Že pribúda mimoriadne teplých rokov, vidno aj z dát meteorologickej stanice na juhu Slovenska v Hurbanove. Z desiatich najteplejších rokov od roku 1872 bolo až deväť z nich zaznamenaných po roku 2000.

V júni tento rok padali na Slovensku rekordy v počte tropických a letných dní. A na Lomnickom štíte namerali 17,5 stupňa Celzia, rekordnú teplotu od roku 1951.

Súvisiaci článok Kovarik: Zmeny teploty môžu znamenať aj kolaps tejto spoločnosti Čítajte 

"Jednotlivý mesiac alebo jednotlivý extrém počasia nie je dôkazom klimatickej zmeny. Takým indikátorom sú však štatistické charakteristiky zmien priemerov a početnosti extrémov počasia najmenej za 30 rokov," hovorí klimatológ Lapin.

Klíma sa na Zemi menila vždy, zmeny však mali prirodzené príčiny. Boli pomalé a teploty sa menili len o niekoľko desatín stupňa Celzia za storočie.

Teraz sa Zem otepľuje oveľa rýchlejšie. Počas posledných sto rokov sa klíma globálne oteplila o zhruba jeden stupeň Celzia, v strednej Európe o dva stupne a v Arktíde dokonca o tri stupne Celzia.

Už to nie je klimatická zmena, ale klimatická kríza. Novinári zo známeho britského denníka Guardian po zverejňovaní množstva znepokojujúcich údajov od vedcov pritvrdili slovník, keď informujú o ekologických problémoch. Slovo "zmena" totiž podľa šéfredaktorky Katherine Vinerovej dostatočne nevystihuje to, čo ľudstvu hrozí.

„Slovné spojenie klimatická zmena znie skôr pasívne, jemne a pritom vedci hovoria o katastrofe,“ napísala kolegom Vinerová.

To, že sa klimatická zmena deje tak rýchlo pre ľudskú činnosť, je fakt, s ktorým viac netreba polemizovať, hovorí klimatológ Pecho. Nezmenia to podľa neho ani pochybovačné hlasy. A tie prichádzajú napríklad aj od amerického prezidenta Donalda Trumpa.

„Čo je teraz nevyhnutné, je tomu čeliť a riešiť tento problém. Zakrývaním si očí si veľmi nepomôžeme,“ hovorí Pecho.

Súvisiaci článok Klimatológ z IPCC: Každý rok nečinnosti bude mať obrovské následky Čítajte 

Cieľ môže byť 1,5 stupňa

Aj každodenná cesta autom do práce prispieva k tomu, že sa do atmosféry uvoľňuje ďalší oxid uhličitý. Práve CO2 sa zo skleníkových plynov na otepľovaní podieľa asi polovicou.

V Bratislave stúpol od roku 2004 počet registrovaných áut zo 165-tisíc na 311-tisíc. Cestné dopravné prostriedky vyprodukujú spomedzi rôznych druhov dopravy v Európe najviac CO2.

„Ide o nás, o naše prežitie a prežitie civilizácie vo forme, ako ju poznáme dnes."

Jozef Pecho, Slovenský hydrometeorologický ústav

Oxid uhličitý produkuje priemysel, uhoľné elektrárne aj letecká doprava. V atmosfére je ho momentálne takmer 415 častíc na milión častíc (ppm).

To sa môže zdať ako zanedbateľné množstvo. Napríklad pred rokom 1800 to bolo len okolo 280 ppm. A bolo to tak dovtedy celých 12-tisíc rokov.

"Od začiatku prípravy klimatických scenárov sa počíta aj s najhorším scenárom, pre ktorý je typické to, že ľudia na Zemi nebudú robiť žiadne opatrenia na znižovanie emisie skleníkových plynov do atmosféry. Pravda je však taká, že sa v súčasnosti správame práve podľa tohto scenára," varuje Lapin.

Pri tomto scenári sa do roku 2100 globálne oteplí o viac ako tri stupne Celzia. Na Slovensku o viac ako päť stupňov.

Aj keď sa podarí udržať zvyšovanie teploty do dvoch stupňov v porovnaní s preindustriálnym obdobím, ako sa štáty zaviazali v Parížskej klimatickej dohode, môže to mať na svet závažné vplyvy.

Súvisiaci článok Zelený obrat našincovi vráti sebavedomie Čítajte 

„Cieľ dvoch stupňov sa podarí splniť len vtedy, ak do roku 2055 na celej Zemi úplne upustíme od využívania fosílnych palív - uhlia, ropy a zemného plynu. Prípadne urobíme také opatrenia, že sa koncentrácia CO2 v atmosfére udrží pod hranicou 450 ppm,“ vysvetľuje Lapin.

Existujú totiž technológie, ktoré CO2 z atmosféry odčerpávajú. Sú však drahé.

Stopka pre fosílne palivá by znamenala obrovské zmeny pre priemysel, ale aj pre každodenný život. "Nemohol by sa spaľovať ani benzín v autách. Malo by to ísť úplne na nulu,“ dodáva Lapin.

Zasiahnuť sa malo už pred tridsiatimi rokmi, hovorí Pecho. CO2 sa totiž v atmosfére drží dlho, aj niekoľko storočí až tisícročí. Ak by sme aj všetky emisie vypúšťať okamžite prestali, otepľovať sa bude ešte ďalších 50 rokov, vysvetľuje klimatológ.

"Konať treba čo najskôr, inak sa treba pripraviť na naozaj temnejšie časy," hovorí Pecho.

Spomalením otepľovania sa pritom dá prichádzajúce problémy zmierniť.

Oteplenie o 1,5 stupňa namiesto dvoch do konca storočia môže znamenať trikrát menej ľudí vystavených extrémnym teplotným vlnám či o desať centimetrov menší nárast hladiny mora.

„Musíme sa na to pozrieť aj antropocentristicky. Ide o nás, o naše prežitie a prežitie civilizácie vo forme, ako ju poznáme dnes,“ uzatvára Pecho.

Téma: Skleníkové plyny


Článok je zaradený aj do ďalších tém Klíma, Oxid uhličitý, Klimatická zmena, Slovensko, Počasie

Hlavné správy zo Sme.sk

Peter Pellegrini v Prahe.
Peter Pišťanek.
Róbert Mak sa nepoučil a opäť bol vylúčený za hlúposť.
Píše Samuel Jezný

Nezabudnime, kto stvoril Kuffu

Slovensko potrebuje seriózny konzervatívny denník.

Kotlebovská výsadka na Pochode za život.