Blázon je človek duševne chorý, pomätený, nerozumný, nerozvážny. Mnohokrát ma tak volali. Lenže kým prísne jazykovo vzaté ide o negatívne tvrdenie, pre mňa je to pochvala. V dobrom zmysle zažraný, odhodlaný, odvážny a pevný aj vtedy, keď sa niečo zdá nereálne.
Ale to sa iba zdá, tvrdím. Preto som pre iných blázon.
Nikdy by som nepovedal, že robím niečo z ríše snov. Nie je to ani sci-fi. Je to dosiahnuteľné, len v pohodlnom 21. storočí nie celkom bežné.
Priznávam sa. Prepadol som športovej vášni. Behať som začal v osemnástich. Len pre radosť. Neskôr som zistil, že existuje aj šport, ktorý spája plávanie, cyklistiku aj beh. Vtedy som si vravel, klobúk dolu. Stačí, že behám. Lenže nestačilo.
Je to diagnóza. Možno závislosť. Potešenie z pohybu. Radosť z rýchlosti dosiahnutej vlastnou silou je mocná emócia. Navyše je to šport, ktorý vonia človečinou. Ľudia, ktorí sú pri ňom, sa na nič nehrajú. Aj víťaz víťazov sa bude s vami bez problémov baviť, aj si s vami zatrénuje a podelí sa o múdrosti. Vo futbale či v tenise? Nemožné.
Na začiatku sa vadili, kto je lepší
Keď som prvý raz počul o skutočne dlhom triatlone, zdalo sa mi to ťažko prehnané. Plávať 3,8 kilometra, odbicyklovať toľko, čo zvládnu cyklisti v jednej etape na Tour de France – 180 kilometrov, a na záver si dať ešte bežecký maratón – 42 kilometrov.
Neveril som. No ak športujete, každá výzva vo vás postupne začne hlodať. Ste ako mucha, ktorá je odkázaná krúžiť okolo svietiacej lampy.
Jej jas ju zhypnotizuje a už sa z jej silového poľa nedostane. Aj športovec amatér najskôr špekuluje, fantazíruje, číta, sleduje a lieta na obežnej dráhe športovej výzvy, až kým jej úplne neprepadne.
Šampión v triatlone: Sociálne siete sú umelé. Keď raz skončím, zruším si všetky účty Čítajte Neviem si ani predstaviť, na čo mysleli autori myšlienky tohto populárneho športu pred vyše štyridsiatimi rokmi. Isté je, že táto výzva vznikla z prostého názorového rozkolu.
Preli sa o to, ktorí športovci sú lepší a odolnejší. Jedni tvrdili, že plavci, pretože plávanie je namáhavé. Ďalší argumentovali v prospech cyklistov a veľa prívržencov mal aj beh. Lenže argumentmi by tento problém nikdy nevyriešili, hádali by sa dodnes.
Preto v roku 1978 na havajskom ostrove Oahu prvýkrát vznikol dlhý triatlon. Riešenie bolo prosté. Kto najrýchlejšie zvládne 3,8 kilometra plávania v Pacifiku, 180 kilometrov cyklistiky a odbehne maratón, stane sa skutočným železným mužom – Ironmanom.
Z Havaja na Slovensko
Pre Slovákov bol dlhý triatlon vtedy neznámou. Informácie sa k nám dostávali veľmi sporadicky. Lenže zdanlivo šialené preteky napokon strhli celú partiu budúcich železných mužov v Nitre.
„Máme dva triatlonové kluby – SMTA Nitra a ŠK Delfín Nitra. Od začiatku sme boli zameraní hlavne na dlhé triatlony. Lenže na Slovensku sa nič neorganizovalo, preto sme museli jazdiť minimálne do Česka,“ spomína Vlado Baron.
Patril do partie chalanov, ktorí podľahli čaru triatlonov ešte v deväťdesiatych rokoch. Dva razy sa mu podarilo kvalifikovať na slávneho havajského Ironmana. Po návrate z Havaja v roku 1998 ho kamarát Pavol Peciar začal lámať, aby rovnaké preteky zorganizovali aj na Slovensku.
„Trvalo mu päť rokov, kým ma presvedčil, aby sme to skúsili,“ vraví Baron.
