Nad bethelským údolím sa od skorého piatkového rána 15. augusta 1969 tiahol známy zápach. Zmes hašiša, jedál všakovakej chute, spáleného dreva, indických vonných tyčiniek, pachu ľudských tiel a ich výkalov. Niekoľkostotisícový dav bol pripravený na najväčšiu akciu všetkých čias. Woodstocku chýbalo už len jedno. Interpreti.
Obrovský nával ľudí spôsobil, že viaceré skupiny, ktoré sa mali objaviť na pódiu v prvý deň, uviazli v zápche.
Richie Havens bol podľa pôvodného scenára písaný až ako piaty účinkujúci, no keďže bol poruke, nervózny člen organizačného tímu Mike Lang za ním prišiel, vložil mu gitaru do rúk a uprosil ho, aby otvoril festival.
Havensovi sa roztriasli kolená. Predsa len, dovtedy hral maximálne pred zopár tisíc ľuďmi. Zrazu sa mal postaviť pred obrovskú masu. Pocit, aký asi zažili v roku 2003 futbalisti Púchova, keď sa predstavili na ikonickom barcelonskom Nou Campe.
„Dámi a páni, jeden z najúžasnejších ľudí na tejto planéte. Pán Richie Havens,“ zaznelo z reproduktorov.
Keď máničky obsadili Pezinok, pohromu odvrátili The Beatles Čítajte V tom sa objavil na scéne dvojmetrový Afroameričan. Zhlboka sa nadýchol a prihovoril davu. „Ako sa máte? A vy tam vzadu? Počujete ma? Wow. Je nádherné vidieť toľko ľudí pokope. Úžasné. Možno sa necítite všetci komfortne, ale ste skvelí.“
Po niekoľkých desiatkach sekúnd ticha začal hrať. Presne o 17.07 tamojšieho času. Havens mal pripravené štyri pesničky, napokon bol na pódiu takmer tri hodiny. Viackrát z neho zišiel, no vždy sa vrátil s novým prídavkom. Na záver zaspieval pesničku Freedom. Vymyslel si ju počas vystúpenia.
