BRATISLAVA. Iniciatíva Za otvorenú justíciu si pripomína desať rokov od vydania vyhlásenia známeho ako Päť viet, zároveň sa pokúša odpovedať na otázky týkajúce sa slovenskej justície a dôvery v systém.
“Väčšina ľudí posudzuje justíciu, políciu i prokuratúru podľa toho, čo o nej číta.
„
Vyhlásením Päť viet v roku 2009 sudcovia kritizovali vtedajšie autoritatívne trendy riadenia justície.
„Mnohé sa zlepšilo a my sa z toho tešíme. To však neznamená, že všetko je v poriadku. Ak sme naďalej na spodku rebríčka krajín v dôveryhodnosti justície, je to doslova zlé. Máme pocit, že analýze tohto stavu sa nevenuje dostatočná pozornosť,“ píše sa v stanovisku, ktoré poskytli hovorcovia iniciatívy Za otvorenú justíciu Ján Hrubala, Elena Berthotyová a Dušan Čimo.
Hoci iniciatíva priznáva, že od roku 2009 sa veľa vecí zlepšilo, niekoľko otázok ostáva podľa nich nezodpovedaných.
Sami sa pokúšajú poskytnúť odpovede na otázky o mediálnom pokrývaní justície, fenoméne Harabin, kritike justície zo strany politikov či samoľúbosti sudcov voči kritike.
Objasnenie podstaty práce
Podľa iniciatívy nie je spôsob mediálneho spracovania výsledkov súdov ich objektívnym obrazom.
„Ani sympatizantom otvorenej justície nemôžu byť a nie sú ľahostajné zjednodušujúce titulky i zjednodušujúci obsah viacerých kritických mediálnych výstupov o justícii. V nezanedbateľnej časti je to aj vinou nás, sudcov – málo sa venujeme komunikácii objasňujúcej podstatu našej práce,“ tvrdí Iniciatíva Za otvorenú justíciu.
Pokiaľ ide o tzv. fenomén Harabin, pomenovaný podľa sudcu Štefana Harabina, Iniciatíva Za otvorenú justíciu sa domnieva, že dištanc od jeho metód je od časti sudcov „nemastný-neslaný“.
Dištanc od jeho metód nie je podľa Iniciatívy Za otvorenú justíciu politikárčením, ale vyjadrením postoja k tomu, ako by sa sudca mal a nemal správať.
„My Štefana Harabina neposielame na psychiatriu a nevymýšľame naňho hanlivé výrazy, ako vymýšľa on na svojich kolegov a kolegyne. Ak to však robí, nestrkáme hlavu do piesku,“ píše sa v tlačovej správe.
Lacná kritika zo strany politikov
Sudcovia takisto priznávajú, že politikov láka kritizovať justíciu. Problémom podľa nich nie je odborná kritika, ale lacná kritika.
Problémom je aj samoľúbosť nie malej časti sudcov voči akejkoľvek kritike. Iniciatíva Za otvorenú justíciutvrdí, že ani sudcovia nie sú bezchybní a sú kritizovateľní.
Bez sebareflexie sa však nepodarí pozdvihnúť dôveryhodnosť, varujú. Ďalší problém je podľa nich nízke všeobecné povedomie o tom, čo justícia vlastne je.
„Kto z bežných konzumentov médií vie, že justícia je len súdna moc a jej súčasťou nie sú ani prokuratúra ani polícia. Kto vie, že v trestných veciach by za unesenie dôkazného bremena mala byť zodpovedná žalujúca prokuratúra a jej chabý výkon môže prispieť k oslobodeniu inak veľmi pravdepodobného páchateľa? Málokto,“ tvrdí iniciatíva Za otvorenú justíciu.
Každý okrem Harabina by bol vhodný ako predseda, tvrdí Švecová Čítajte „Prečo práve toto považujeme za dôležité? Pretože percentá ľudí, ktorí majú priame negatívne skúsenosti s prácou súdov, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky, kým percentá kritizujúcich trénerov justície sa počítajú v desiatkach. To je nezvratný dôkaz o tom, že väčšina ľudí posudzuje justíciu, políciu i prokuratúru podľa toho, čo o nej číta,“ píše Iniciatíva Za otvorenú justíciu s tým, že práve preto považujú vzájomné vzdelávanie sa o tom, čo je podstata súdenia, za dôležitú výzvu do budúcnosti.
„Podozrenia z rôznych zákulisných hier, manipulácie súdenia a výberových konaní všetkých stupňov sú však vážne a mali by sme držať palce všetkým poctivým policajtom, prokurátorom a sudcom a tiež tým, ktorí chcú procesy zjednodušiť, otvoriť, nastaviť záväzné kritériá a minimalizovať tak riziká dosadenia svojich, ktoré zo dňa na deň nezmizli,“ dodala Iniciatíva Za otvorenú justíciu.
Nízke čísla v prieskume o dôveryhodnosti
Najvyšší súd tento týždeň publikoval čísla dôveryhodnosti justičných orgánov na Slovensku. Slovenským súdom skôr alebo úplne nedôveruje 64 percent opýtaných.
Skôr alebo úplne slovenským súdom dôveruje 34 percent respondentov, dve percentá sa k problematike nevedeli vyjadriť.
Spokojnosť s činnosťou Najvyššieho súdu SR vyjadrilo 48 percent opýtaných. Opak si podľa prieskumu myslí 38 percent respondentov.
Dĺžku súdnych konaní považuje podľa prieskumu za najzávažnejší problém slovenských súdov 29 percent opýtaných. Závažnejším problémom je podľa respondentov len korupcia, ktorú uviedlo 33 percent opýtaných.
Verejnosti ďalej podľa prieskumu prekáža nedostatok spravodlivosti v konaní (20 percent) a netransparentnosť súdnych rozhodnutí (16 percent).
V prieskume 55 percent opýtaných uviedlo, že oni ani ich známi nemajú skúsenosti so slovenskými súdmi.
Celkom alebo veľmi dobre sa v slovenskom právnom systéme orientuje 30 percent opýtaných. Naopak 67 percent opýtaných sa v ňom podľa prieskumu orientuje málo alebo vôbec.
K týmto výsledkom sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa nej sú čísla dôveryhodnosti justície stále kriticky nízke, hoci sa oproti minulosti trošku zlepšili.
„Stále patríme medzi krajiny, ktorých dôvera verejnosti v súdnictvo je jedna z najnižších v rámci EÚ. Je to z viacerých dôvodov – prieťahy v konaní, kauzy, nedoriešené kauzy, nevyvodená zodpovednosť, neskoro poskytovaná spravodlivosť, ktorá už vlastne ani nie je spravodlivosťou. Toto vplýva na verejnosť, sú to dôvody, pre ktoré verejnosť neverí sudcom, prokurátorom,“ uviedla prezidentka.
Podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) čísla nie sú na takej úrovni, ktorá by ho vedela potešiť.
„Vieme, že musíme zrýchliť konania, musíme ich stransparentniť, musíme zabezpečiť predvídateľnosť práva, musíme zmeniť súdnu mapu, aby sme vedeli zabezpečiť špecializáciu sudcov,“ uviedol na margo prieskumu Gál.
