BRATISLAVA. Zľahčovať rozsah protestov Za slušné Slovensko a dostať túto myšlienku do médií. Krátko po smrti novinára Jána Kuciaka v marci 2018 si o tom písal Marian Kočner s Alenou Zsuzsovou.
„Poje..e ich,“ napísal jej Kočner 11. marca. „Na konci dňa (keď sa nič nedoj... a všetko pôjde podľa plánu) tak to posilní moju pozíciu.“
Komunikáciu našla polícia v Kočnerovom mobile. Pochádza z aplikácie Threema a polícii sa podarilo dostať sa cez Kočnerovo heslo. Ide o viac ako 600-stranovú komunikáciu z obdobia september 2017 až máj 2018.
Kočner sa Zsuzsovej chválil, že vymyslel tabuľku, z ktorej vyplýva, že počet ľudí na námestiach je malý. O deň neskôr Kočnerov kamarát Peter Tóth na svojom portáli datel.sk zverejnil článok s tabuľkami, ktoré porovnávajú počet protestujúcich k celkovému počtu voličov. Prebral to portál Hlavné správy aj Netky.
Okrem toho, Zsuzsová v komunikácii naznačovala, že majú k dispozícii niekoľko falošných účtov, cez ktoré môžu články zdieľať.
Kočner mohol svoje tabuľky zverejniť aj na blogu bežných médií, cielene si ale zvolil dezinformačnú scénu, tvrdí Juraj Smatana, stredoškolský učiteľ a aktivista, ktorý túto scénu roky sleduje.
„Hlavné správy oslovujú ľahko manipulovateľných ľudí a Kočner potreboval osloviť ľahko manipulovateľných čitateľov. Takto to robia aj mnohí ďalší,“ tvrdí Smatana.
Ako prvý tieto správy z Threemy zverejnil Denník N.
Falošné profily
Zsuzsová Kočnerovi okrem toho opísala, ako mu články o účasti na protestoch pomôže rozšíriť. „Dnes to cez niektoré profily hodím na stránky,“ písala a neskôr navrhla, že by tie články mohol poslať „Dlhému“.
Túto prezývku má Martin Glváč zo Smeru, no nie je rozšírená, používa ju najmä Kočner, tvrdí pre SME zdroj blízky bratislavskému krídlu Smeru.
