LOPUŠNÁ DOLINA. Asi dva kilometre od rampy, ktorá nedovoľuje autám prejsť lesnou cestou, sa na lúke rozprestiera táborové mestečko. Nejde však o typické stany. Sú to malé domčeky, takzvané podsady, ktorých spodnú časť tvoria zbité dosky a strieška je z celty.
Obďaleč sedí v kruhu skupinka dievčat, ktoré niečo vyrezávajú do dreva, no inak deti veľmi nevidno. Naproti prichádza malý chlapec.
Na otázku, či je to tábor 1. zboru skautov Baden-Powella z Bratislavy, neodpovie, iba mlčky hľadí. Sme bezradní, pýtame sa ešte raz.
Vzápätí za ním pribehne o niečo starší chlapec. Vysvetľuje, že v Lopušnej doline na úpätí Nízkych Tatier naozaj táboria skauti, no mladší chlapec nemohol odpovedať, lebo od rána plní výzvu tri orlie perá. Takže okrem iného musí dvadsaťštyri hodín mlčať.
Ľudia túto výzvu poznajú skôr pod hovorovým názvom bobrík mlčanlivosti. Názov použil český spisovateľ a celoživotný skaut Jaroslav Foglar vo svojej knihe Chlapci od Bobrej rieky. Skauti v skutočnosti žiadne bobríky nelovia, poučujú nás chalani, ktorí postupne vychádzajú zvnútra podsád.
Sú zhruba v tínedžerskom veku. Ochotne vysvetľujú, že sa blíži čas obeda a táborový vedúci sa o chvíľu vráti z neďalekej obce Šuňava, kde šiel nakúpiť zásoby jedla. Hrdo ukazujú na "bránu" z dreva, ktorá predstavuje vstup do kruhu vytvoreného z podsád. Dievčatá majú rovnakú pred svojimi obydliami.
"Bez jediného klinca, použili sme len špagáty," hovoria jeden cez druhého. Mĺkvy chlapec ukazuje na hojdaciu sieť, ktorá je upevnená na drevených stĺpoch brány. Jeden zo skautov, ktorý v nej oddychuje, gesto pochopí a uvoľní mu ju.

Slovenský skauting zažíva renesanciu
Zrod skautingu sa v príručkách pre skautov datuje do roku 1907. Jeho zakladateľ lord Baden-Powell bol vo Veľkej Británii známym a úspešným generálom, no armádu na prelome storočí opustil s cieľom venovať sa rozvíjaniu mierového skautského hnutia.
Prvý tábor zorganizoval na ostrove Brownsea a už po niekoľkých rokoch sa hnutie rozšírilo do celého sveta.