BRATISLAVA. Posilnenie ochrany novinárov a riešenie osobitného postavenia novinára z hľadiska ochrany zdroja je jedna z troch priorít Ministerstva kultúry (MK) SR do konca tohto volebného obdobia.
Ako ďalej agentúru SITA informovali z kancelárie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej (Smer), vedenie rezortu taktiež do budúcoročných parlamentných volieb chce zabezpečiť zapracovanie pravidiel európskej Smernice o audiovizuálnych mediálnych službách do slovenskej legislatívy.
Treťou prioritou je zazmluvnenie projektov z decentralizovanej výzvy a zabezpečenie ich efektívneho naplnenia.
MK SR je totiž sprostredkovateľským orgánom Integrovaného regionálneho operačného programu pre Prioritnú os 3 – mobilizáciu kreatívneho potenciálu v regiónoch a jeho súčasťou je aj decentralizovaná podpora malých a stredných podnikov.
Novela tlačového zákona
„Súčasné vedenie ministerstva kultúry sa usiluje o to, aby zásadné témy rezortu boli zavedené do praxe. Po budúcoročných parlamentných voľbách sa opäť načrtnú nové priority, ktoré v súčasnosti nie je možné definovať,“ doplnilo pre SITA ministerstvo.
Právnou ochranou novinárov sa zaoberá dočasná pracovná skupina ministerstva kultúry. Na ministerstve vznikla v lete minulého roka na podnet ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej (Smer).
Dočasná pracovná skupina pre právnu ochranu novinárov pôsobí pod Radou vlády SR pre kultúru.
Jej členovia, medzi iným aj viacerí predstavitelia novinárskej obce, pracujú na novele tlačového zákona, ktorá by sa mala dostať do legislatívneho procesu tento rok.
Pripravovaná novela má zohľadniť súčasné mediálne prostredie na Slovensku.
Väčšia ochrana novinárov
Medzi očakávané zmeny, ktoré má priniesť, patrí najmä vymedzenie pojmu novinár a všeobecne väčšia ochrana novinárov, napríklad pred nedôvodným trestným stíhaním za ohováranie alebo civilnými žalobami v súvislosti s výkonom ich práce.
Skôr, ako svoj návrh úpravy tlačového zákona predstavil rezort kultúry, však poslanci NR SR za Smer Dušan Jarjabek a Miroslav Číž prišli na začiatku tohto roka s vlastným návrhom novely.
Opätovne ním chcú zaviesť právo na odpoveď ako aj pokuty v podobe, v akej boli v zákone v roku 2008. Zároveň predseda NR SR a šéf SNS Andrej Danko avizoval, že chce rozšíriť návrh novely tlačového zákona o právo na odpoveď na komentáre a glosy.
Zákon z roka 2008 kritizovala nielen opozícia, ale aj profesijné organizácie a medzinárodné inštitúcie. Rovnako je domácej i medzinárodnej kritike vystavený aj aktuálny poslanecký návrh.
Nová verzia Smernice o audiovizuálnych mediálnych službách (AVMS) vstúpila do platnosti 18. decembra minulého roka a Slovensko je povinné ju implementovať do augusta 2020.
Výrazne ovplyvní aj slovenskú mediálnu legislatívu. Ako pre agentúru SITA konkretizovali z Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR), „pripravuje sa celkovo nový zákon o vysielaní a retransmisii, v ktorom sa okrem iného odrazí aj revízia smernice AVMS.
To nevylučuje, že bude potrebné zosúladiť aj iné právne predpisy, napríklad zákon o digitálnom vysielaní, predovšetkým vyhlášky, na ktoré odkazuje zákon o vysielaní a retransmisii“. Zmeny v tejto oblasti však nie sú v kompetencii rady a gestorom zmien je miniterstvo. Zatiaľ však nie sú zverejnené žiadne konkrétne návrhy, dodala pre SITA licenčná rada.
Smernica prináša do mediálneho prostredia viacero zmien, ktoré sa dotknú predovšetkým televíznych vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie (napr. Netflix, Voyo) a po prvýkrát aj platforiem pre zdieľanie videí (napr. Youtube) a videoobsahu na sociálnych sieťach (napr. Facebook).
Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb budú zodpovední za prijatie opatrení voči obsahu, ktorý podnecuje násilie, nenávisť a terorizmus.
Obsah s bezdôvodným násilím či pornografiou bude podliehať najprísnejším pravidlám.
Platformy prinášajúce zdieľané videá budú musieť rýchlo reagovať na obsah, ktorý bude užívateľmi označený ako škodlivý. Súčasťou zmien sú ďalej medzi iným aj prísnejšie pravidlá pre reklamu, umiestňovania produktov v televíznych programoch určených pre deti a obsahu dostupného prostredníctvom platforiem ponúkajúcich videá na požiadanie. Poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb nebudú môcť spracúvať nimi získané dáta s cieľom ich komerčného využitia, vrátane profilovania a cielenej reklamy.
Tretia priorita zameraná na zazmluvnenie projektov z decentralizovanej výzvy a zabezpečenie ich efektívneho naplnenia sa týka rozvoja kreatívneho potenciálu. Ministerstvo kultúry ako sprostredkovateľský orgán Integrovaného regionálneho operačného programu pre Prioritnú os 3 – mobilizáciu kreatívneho potenciálu v regiónoch totiž ponúka dve formy podpory. Prvá je centralizovaná podpora zakladania kreatívnych centier a druhá decentralizovaná podpora malých a stredných podnikov v kultúrnom a kreatívnom sektore. Súčasťou centralizovanej podpory je aj podpora dopytu v kreatívnej tvorbe, čiže zvyšovanie povedomia o kultúrnom a kreatívnom priemysle. V prípade decentralizovanej podpory malých a stredných podnikov MK SR predpokladá, že prvé rozhodnutia o schválení alebo neschválení žiadostí o nenávratný finančný príspevok vydajú ešte koncom tohto mesiaca. Prvé zmluvy by ministerstvo následne chcelo s úspešnými žiadateľmi uzavrieť v septembri tak, aby na projekty mohli ísť prvé peniaze počas jesene. Výraznejšie čerpanie financií na podporené projekty očakáva ministerstvo na budúci rok.
Budúce vedenie MK SR by podľa súčasného vedenia rezortu kultúry určite malo pokračovať v informatizácii rezortných organizácií, v podpore národných projektov digitalizácie, ale aj v príprave projektu Európske hlavné mesto kultúry 2026. Medzi budúce témy tiež patrí zaistenie stabilného a primeraného financovania Rozhlasu a televízie Slovenska a otváranie nových možností financovania kultúry. Ako pre SITA dodalo MK SR, v neposlednom rade by ďalšie vedenie kultúry malo pokračovať v budovaní bezpečnostných systémov pre zamestnancov a aj návštevníkov rezortných organizácií a ich podujatí. Očakáva sa aj príprava transpozície európskych smerníc z oblasti autorského práva a príprava nového programovacieho obdobia 2020-2027.
