BRATISLAVA. Náboženská sloboda je v dnešnej dobe obmedzovaná a porušovaná bezprecedentným spôsobom.
Pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa spomienky na prenasledovaných pre vieru alebo náboženstvo to vo svojom vyhlásení konštatuje nezaradená poslankyňa Národnej rady Anna Verešová.
Prenasledovanie kresťanov
V tejto súvislosti uvádza napríklad prípad kresťanov v Iraku a Sýrii, ktorí čelili v ostatných rokoch genocíde zo strany Islamského štátu.
Figeľ privítal návrh uznesenia o ochrane náboženskej slobody Čítajte „Stovky kresťanov zahynuli aj pri bombových útokoch na Srí Lanke priamo na Veľkonočnú nedeľu tento rok v apríli," povedala Verešová s tým, že dokumentov, ktoré zhoršujúci sa stav náboženskej slobody vo svete konštatujú, stále pribúda.
Osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete Ján Figeľ rovnako tvrdí, že prenasledovanie a diskriminácia pre náboženské alebo sekulárne presvedčenie je vo svete rozsiahla a má rastúci trend. Osobitne na Blízkom východe, v subsaharskej Afrike a v juhovýchodnej Ázii.
„Pre milióny ľudí je to otázka života a smrti. Vyše 70 štátov trestá rúhanie, 22 krajín má hrdelné tresty za náboženskú konverziu a v 13 štátoch je hrozba trestu smrti za ateizmus. Prenasledovanie organizujú niektoré režimy alebo ide o pôsobenie teroristických skupín alebo o davové útoky," uviedol Figeľ.
Ochrana náboženskej slobody
Verešová však na druhej strane pripomína, že pribúdajú štáty, ktoré sa spájajú za cieľom ochrany a podpory náboženskej slobody.
"Veľmi sa teším zvlášť z najnovšej iniciatívy Spojených štátov. Minister zahraničných vecí Mike Pompeo začiatkom júla 2019 ohlásil vytvorenie Medzinárodnej aliancie pre náboženskú slobodu," uviedla Verešová.
Časté správy o prenasledovaní veriacich rôznych náboženstiev z Blízkeho Východu, Srí Lanky či Číny sa podľa poslankyne dotýkajú ľudí po celom svete.
„Kruté prenasledovanie pre vieru z čias komunistického režimu máme na Slovensku všetci v živej pamäti," povedala s tým, že je na čase, aby sa aj Slovensko vo výraznejšej miere pridalo do aktivít na ochranu náboženskej slobody vo svete.
Parlament prerokuje uznesenie
Parlament by sa podľa Verešovej v tejto súvislosti mal v septembri zaoberať Uznesením o ochrane slobody náboženstva alebo viery a pomoci prenasledovaným kresťanom a iným náboženským komunitám vo svete.
Dokument sa podľa poslankyne teší podpore naprieč politickým spektrom a preto verí, že bude prijatý silnou väčšinou.
Figeľ priblížil, že Medzinárodný deň pamäte na obete náboženského násilia, 22. august, bol tento rok po prvýkrát vyhlásený na základe májového rozhodnutia Valného zhromaždenia OSN.
Podľa Figeľa to súvisí s genocídou jezídov, kresťanov a iných menšín v Iraku zo strany teroristickej organizácie tzv. Islamského štátu (ISIS), ktorá sa začala na Ninivskej planine v severnom Iraku v auguste pred piatimi rokmi.
Doteraz bolo podľa Figeľa objavených vyše dvesto hromadných hrobov s obeťami brutálneho násilia.
Organizácia spojených národov v júni 2019 prijala rezolúciu, ktorá ustanovuje práve 22. august za Medzinárodný deň spomienky na prenasledovaných pre vieru alebo náboženstvo. Iniciatívu Poľska vtedy podporila aj slovenská diplomacia.
Figeľovi končí mandát
Figeľov mandát osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete sa začal v máji 2016 a bol reakciou Európskeho parlamentu a Komisie na genocídu menšín na Blízkom východe.
„Je to po prvýkrát, čo sa EÚ zaoberá náboženskou slobodou takouto formou. Moja súčasná práca sa zavŕši s ukončením činnosti predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, teda na konci októbra,” dodal s tým, že pripravuje celkovú hodnotiacu správu o svojom trojročnom pôsobení v tejto novej, medzinárodne citlivej úlohe.
Za politický úspech považuje dôveru vyjadrenú podporou 576 europoslancov pri hlasovaní v januári, ktorí požadovali posilnenie a kontinuitu tohto mandátu.
Figeľ dodal, že po jeho vymenovaní v roku 2016 sa k tomuto úsiliu pridali podobnými rozhodnutiami diplomacie v Maďarsku, Veľkej Británii, Nemecku, Dánsku, Litve. Od 1. septembra bude mať Osobitného predstaviteľa pre náboženskú slobodu aj vláda Holandska.
Aj preto sa Figeľ v júli stretol s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, aby s ním rokoval o tejto agende na Slovensku.
„Slovensko by malo urobiť viac pre prenasledovaných vo svete, a zároveň túto pomoc spojiť a rozvinúť aj v rámci Visegrádskej skupiny. Je to jeden zo spôsobov, ako pomôcť utečencom z Blízkeho východu pri návrate do ich zničených domov a sídiel a zároveň predchádzať podobným krízam v budúcnosti. Rozumná solidarita sa vyplatí,” uzavrel Figeľ s tým, že na septembrovej schôdzi má o podpore náboženskej slobody hlasovať aj slovenský parlament.
Do ukončenia mandátu čakajú Figeľa ešte viaceré medzinárodné povinnosti. Za tie náročnejšie považuje pracovné cesty do povojnového Iraku a do Indonézie, ktorá je najľudnatejšou moslimskou krajinou a kde je na vzostupe náboženský radikalizmus.
