Aký ste mali pocit, keď ste sa dozvedeli, že reforma nemocníc neprešla vládou?
Nie je pravda, že neprešla vládou. O tom bode sa prerušilo rokovanie. S tým, aby som ešte hľadala politickú podporu. Radosť som, samozrejme, nemala.
Predpokladám, že o tom, že neprejde, ste sa nedozvedeli až po hlasovaní ministrov?
Nie. Nebolo hlasovanie ministrov. Už predtým som sa dohodla s pánom premiérom.
Premiér Pellergrini vás v reforme od začiatku podporoval. Nepovažujete fakt, že ju vláda neodobrila, za podraz z jeho strany?
Hľadali sme spolu cestu tak, aby sme ten materiál nezabili, ale aby sme ho posunuli ďalej. Bolo to kompromisné riešenie.
Keď ste pred rokovaním vlády vedeli, že návrh na reformu nemocníc nemá šancu, načo ste ho vláde predkladali? Aby ste si mohli povedať, že ste urobili všetko, čo bolo vo vašich silách?
“Nie som tu na to, aby som na tridsať rokov mala zabezpečenú politickú kariéru.
„
Áno, samozrejme, nie som všemocná. Môžem robiť len to, na čo mám kompetencie. Neriadim zemeguľu ani tento štát, ani žiadnu politickú stranu, nemám dokonca žiadnu politickú príslušnosť. Mám riadiť rezort zdravotníctva a to budem robiť do posledného momentu, ako som tu. Politickú zodpovednosť alebo politický kapitál vytĺka niekto iný, ja určite nie. Mojou úlohou je, že keď mám materiál, tak ho predložím vláde, ktorá je kolektívnym orgánom. Splnila som všetko, čo som ako ministerka mohla splniť. Za seba budem mať čistý štít, že som urobila, čo som mohla. Pre mňa je toto podstatnejšie, ako sedieť v kresle a neotvárať nebezpečné témy, lebo náhodou by som nemusela byť pekná. Nehľadám pekné riešenia. Nie som tu na to, aby som na tridsať rokov mala zabezpečenú politickú kariéru. Nemám povahu vzdávať sa, aj keď viem, že šance sú nízke.
Nebolo by riešením, keby návrh prešiel vládou a rozhodnutie by ste nechali na parlament?
Pán premiér je šéfom vlády a takáto bola dohoda. Chceli sme čas na riešenie tejto dôležitej reformy.
Vy stále veríte, že sa reforma nemocníc ešte reálne presadí?
