V Základnej škole s materskou Rudolfa Dilonga v Trstenej muži za katedrou nie sú raritou. Pôsobí ich tu až šesť, z toho traja na prvom stupni. PETER PALLO učí už sedemnásť rokov, vychoval štyri generácie prvákov. Vždy to s nimi ťahá od prvého ročníka do štvrtého. Neučí klasicky, jeho hodiny sú založené na kreativite, hre. Prvákov nezaťažuje úlohami, netrvá na krasopise, ale i tak ich mozog dostáva zabrať.
Chystáte sa aj v novom školskom roku svojim žiakom priamo v triede piecť na niektorých hodinách za odmenu palacinky, ako ste to robili s prvákmi vlani?
S tými palacinkami je to takto. Keď som minulý rok prvákov učil na matematike objemové jednotky, približoval som im to názorne pri výrobe cesta na palacinky. Vážili sme spolu suroviny, vyrobili cesto a takto získali pojem o tom, čo je to liter a podobne. Palacinky za odmenu môžu dostať aj na hodine prírodovedy, keď sa bavíme o stravovaní. A áno, palacinky budú za odmenu dostávať aj druháci.
Povedali ste, že zbožňujete učiť v prvom ročníku. Prečo?
Lebo je tu veľa priestoru na formovanie dieťaťa. Modelujem si ich do podoby, ktorá vyhovuje mne aj im. To sa mi asi na prvom ročníku páči najviac. Snažím sa ich získať nielen ako ich učiteľ, ale aj ako ich priateľ. Učenie je pre mňa hobby.
Majú muži za katedrou oproti svojim kolegyniam iný prístup k žiakom?
Určite, my vieme dať emócie bokom. To je výhoda chlapov. Veci vysvetľujeme otcovsky.
V blogoch, ktoré uverejňujete na internete, sa píše, že robíte všetko preto, aby prváci chodili do školy s radosťou. Nezaťažujete ich, ale i tak ich mozog dostáva zabrať. Ako?
V prvom ročníku sa má dieťa naučiť "len" čítať, písať, počítať do dvadsať, ale je tu kopa priestoru na objavenie krás v prírode, v prírodovedných veciach. Preto často učím aj vonku v prírode. V prvej triede je obrovský priestor na projektové vyučovanie a takzvaný brainstorming, čo je kreatívna metóda riešenia problémov v skupinách. Jej podstatou je uvoľniť u prvákov predstavivosť, fantáziu a obrazotvornosť, generovať nápady, vzájomne sa inšpirovať so snahou uplatniť sa a odstrániť zábrany.
Vaši prváci vraj neraz ani neregistrujú zvonenie. Čím sú takí zaujatí?
“Učiť s projektovým nasadením nie je reálne každý deň. Stojí to veľa úsilia a deti by boli premotivované.
„
Moje vyučovanie prebieha viac-menej projektovo. Je to taká neformálna hodina s hrami, rozhovormi. Napríklad hodina písania má formu projektu, pri ktorom prváci pátrajú po písmenkách, hľadajú ich. A áno, je to pravda, deti pri tejto forme často zvonček neregistrujú, lebo ten čas nevnímajú ako vyučovaciu hodinu. Berú to, že sa hrajú.
Takže u vás sa deti chodia v prvé mesiace do školy hrať?
Áno, učia sa všetko hrou. Tie prvé mesiace - september, október, ich učím tímovo pracovať, aby vedeli prevziať zodpovednosť. Robím to tak, že každému dieťaťu pridelím isté povolanie. Niekto sa stane botanikom, ktorý sa stará o záhradu, iný je asistentom učiteľa, ďalší je v upratovacej čate. Tie zamestnania si medzi sebou obmieňajú. Vybavenie našich tried je digitálne, a tak prváci po prvom mesiaci v škole už vedia zapnúť tabuľu, zapnúť potrebné programy, pripraviť spolužiakom na lavice tablety. A všetky tieto práce sa učia na základe nejakého toho povolania. Pracujú po dvojiciach a potom postupne začínajú riešiť problémy v tých zamestnaniach.
Dá sa učiť projektovo každý deň?
Učiť s takýmto projektovým nasadením nie je reálne každý deň. Stojí to veľa úsilia a zas, deti by boli premotivované a nerozpoznali by, aké výhody môže takéto zábavné učenie prinášať. Preto sa v triede stretávame aj s bežným vyučovaním.
Prestali ste prvákom dávať domáce úlohy. Prečo?
