Takmer tridsať rokov je kastelánom na zámku v Miloticiach neďaleko česko-slovenských hraníc. Zároveň predal stotisíce humoristických kníh z prostredia aristokracie. Za román Posledná aristokratka dostal v roku 2012 cenu za humoristický román roku.
EVŽEN BOČEK sa nerád fotí a najradšej nikam nechodí. Na úspechu ho najviac teší, že zviditeľnil zámok, hoci v ňom návštevníci márne hľadajú bizarné postavy z jeho knižiek.
Kedy ste sa stretli s aristokraciou alebo aristokratmi? Bolo to skôr, než ste sa stali kastelánom?
Na miesto kastelána som nastúpil v roku 1992. Dovtedy o aristokracii nikto nič nevedel. V texte pre sprievodcu bola o poslednom majiteľovi len jedna veta. Tým, že som študoval históriu, som niečo vedel, ale s aristokratickou rodinou som sa stretol, až keď som sa stal kastelánom.
Poznali sme sa s potomkami majiteľov zámku, ktorí tu žili do roku 1945. Po vojne museli odísť, lebo boli Nemci. Marieta, ktorá tu žila 27 rokov, sem po revolúcii začala chodiť a bola úplne super. Vedela po česky lepšie ako všetci Česi dohromady.
Ako to?
Jej čeština sa zastavila v roku 1945. Hovorila pekne pomaly, nie tak hrozne rýchlo ako my. Krásne používala aj nárečové termíny, ako napríklad „tož“. Bola veľmi dobrá, milá a príjemná a tiež veľmi zbožná. Hovorila: keby som mohla, vrátila by som sa sem na faru a robila by som pánu farárovi kuchárku.
Veľmi rada pomáhala utečencom, našim emigrantom, po roku 1968 aj pracovala v charite. Vďaka nášmu zoznámeniu začala vznikať idea prestavby zámockej expozície na ich bývanie.
Ako vyzerala inštalácia na zámku predtým?
Na mnohých hradoch a zámkoch v Českej republike po vojne vymysleli expozície. Keď v roku 1945 zhabali zámky Nemcom a v roku 1948 všetkým ostatným, rozhodli sa, ktoré budú slúžiť pre turistov, ktoré ako sklady, JRD, domovy dôchodcov či kasárne. Mobiliár niekam odviezli.
Pamiatkari mali státisíce predmetov, z ktorých si expozície na zámkoch začali skladať podľa seba. My sme boli typickým príkladom. Každá miestnosť bola v inom štýle. Baroko, rokoko, klasicizmus, biedermeier. Nevyzeralo to ako zámok, ale ako múzeum.
