„Naším poslaním bolo chrániť generálov Goliana a Viesta. Po potlačení povstania mohli odletieť do bezpečia, no oni neopustili svojich vojakov,“ zdôrazňujú príslušníci špeciálneho oddielu, ktorí veliteľov sprevádzali na ústupe.
Z jednotky, ktorá s generálmi zostala do posledných chvíľ, dnes pravdepodobne žijú iba dvaja.
Prvý čoskoro oslávi 98 rokov, druhý je o štyri roky mladší. Hoci obaja bývajú v Bratislave a delí ich od seba niekoľko kilometrov, nevideli sa už roky. „Martinko, tak sa zdá, že sme zostali len my dvaja,“ hovorí dnes už takmer 94-ročný Branislav Tvarožek svojmu spolubojovníkovi z povstania, keď si na privítanie podávajú ruku.
„Kedysi bola doba, ktorá našim spomienkam nepriala,“ reaguje 98-ročný profesor medicíny Martin Janec. Jeho obývačka dýcha históriou prvej republiky. Dominuje v nej busta Štefánika.
Tvarožek i Janec boli členmi Vysokoškolského strážneho oddielu generálov Goliana a Viesta, špeciálnej jednotky zloženej z dobrovoľníkov, ktorá v povstaní sprevádzala vrchných veliteľov v najťažších chvíľach. V ich rozprávaní ožíva príbeh mladíkov aj ich ideálov, ktoré ich priviedli do odboja a do povstania.
Písali heslá proti Hitlerovi, Tisovi
„Prvý raz povolal študentov dobrovoľníkov, aby nastúpili do armády, dôstojník Milan Polák,“ spomínal vo svojej publikácii Vysokoškolský strážny oddiel neoficiálny kronikár jednotky Július Chovan. Na rozhlasovú výzvu krátko po vypuknutí Povstania sa hlásili desiatky mladých ľudí.
„Vysokoškoláci, stredoškoláci aj chlapci pred maturitou. Toto lepšie ako čokoľvek iné ukazuje celoslovenský charakter povstania,“ hovorí Martin Janec, ktorý bol vtedy študentom medicíny.
Zatýkať a strieľať. Komandá smrti zabíjali aj na Slovensku Čítajte Práve študenti sa v hojnom počte zapojili do odboja ešte pred vypuknutím Povstania. „Od pasívneho prejavu ako bolo sviatočné oblečenie na 28. októbra, prechádzalo sa k väčším aktivitám, k otvoreným prejavom až po manifestácie, akými boli púte na Bradlo, kde už boli ostré nápisy: „Kto si rúcal, čo Štefánik staval, nevstupuj na túto pôdu, lebo je pre každého Slováka svätá,“ písal Chovan.
„Vyrastali sme v Brezovej pod Bradlom, v Štefánikovom duchu,“ vysvetľuje v kresle usadený Martin Janec. „Tridsiaty deviaty rok bol pre nás veľmi tragický. Žili sme na Tehelnom poli a zo Slovenského štátu sa muselo do Protektorátu vysťahovať veľké množstvo našich susedov a priateľov. Z Robotníckej ulice smerom na Českú bol jeden veľký plot. A na tom plote bolo napísané: Čech, luterán a Žid, to je jeden hyd. Aj toto ilustrovalo obdobie, v akom sme žili a v akom sme boli odhodlaní čo najviac pomáhať.“
Mladý Martin Janec s rodinou sa stali členmi demokratickej odbojovej organizácie Obrana národa, kde pomáhali pri útekoch z protektorátu cez Slovensko balkánskou cestou ľuďom, ktorí sa chceli zapojiť do zahraničného odboja.
Branislav Tvarožek dodnes opatruje list, na ktorom figuruje aj podpis jeho strýka, známeho architekta prvorepublikovej Metropolky a Mestskej sporiteľne Juraja Tvarožeka. Skupina československých legionárov v ňom 14. marca 1939 apelovala na poslancov Slovenského snemu, aby zvážili svoje rozhodnutie a vyslovili sa proti rozbitiu Československa a vzniku štátu z vôle Hitlera.
