SAWRE MUYBU, Brazília. Prezident Jair Bolsonaro počas kampane sľuboval, že do Amazónie prinesie rozvoj. Ústredným bodom jeho projektu boli vodné priehrady, ktoré premieňajú valiace sa rieky Amazónie na lacnú a spoľahlivú energiu.
Kým Brazília zápasí s dlhotrvajúcou ekonomickou stagnáciou, pôvab Amazónie vzrástol, aj keď vedci varujú, že táto výstavba len urýchli rastúce odlesňovanie.
Deň po svojej inaugurácii Bolsonaro kritizoval skutočnosť, že 15 percent brazílskeho územia je vyhradené domorodým kmeňom, čo je menej ako jeden milión ľudí. „Poďme integrovať týchto občanov a priniesť hodnotu všetkým Brazílčanom,“ tweetoval.
Približne 2400 kilometrov od hlavného mesta Brazília sledoval kmeň Munduruku Bolsonarov vzostup s obavami. Ich dedina na rieke Tapajos sa nachádza blízko navrhovaného projektu priehrady, ktorá by zaplavila domy stovky ľudí a zničila ich spôsob života.

Jedno malé víťazstvo
Kmeň je hrdý na svoju históriu nepoddajnosti. V 16. storočí dobyl susedných súperov a nastokol ich uťaté hlavy na palice ako trofeje.
Územie kmeňa Munduruku sa tiahne cez údolie rieky. Ani kanóny a portugalské zbrane ich nemohli donútiť podrobiť sa.
No tohto nového protivníka sa darmo snažili pochopiť.
Kmeň bojoval proti výstavbe priehrady počas funkčných období predchádzajúcich brazílskych prezidentov desať rokov. Hlavné víťazstvo dosiahli v roku 2016, keď brazílska agentúra na reguláciu životného prostredia nariadila odloženie projektu.
Vedúcemu kmeňa Juarezovi Mundurukuovi volali z Brazílie: nateraz nebude žiadna priehrada.
„Boli sme šťastní, ale stále žijeme s pochybnosťami, že vláda môže kedykoľvek projekt znovu položiť na stôl," povedal.
Strach sa zintenzívnil počas posledných mesiacov. Bolsonaro chce urýchliť udeľovanie environmentálnych licencií na menšie vodné elektrárne.
A hoci nešpecifikoval priehradu Tapajos, štyri roky ekonomickej stagnácie utužili ekologické obavy brazílskych voličov.